nedeľa 31. mája 2020

Jozef Kunst


Jozef Kunst sa narodil 28. júna 1790 v oravskej obci Zubrohlava okres Námestovo. Pochádzal z chudobnej oravskej rodiny. Pôvodom rodina bola židovská, ktorá však konvertovala na katolícku vieru. Študoval na gymnáziu v Komárne, Ostrihome, Budíne, a v Trnave, kde absolvoval aj filozofiu. Teológiu študoval v ostrihomskom seminári, r. 1807 v Bratislave, r. 1808 v Trnave, roku 1810 na Pázmaneu vo Viedni, kde ho vysvätili za kňaza v roku 1813. V roku 1813 pôsobil na svojom prvom kaplánskom pôsobisku v obci Drégelypalánku ktorá sa nachádza v blízkosti slovenských hraníc. V roku 1814 sa stáva arcibiskupským archivárom v Ostrihome. V roku 1816 je zapisovateľom matrikár Svätej stolice. Dňa 1. novembra 1820 nastúpil za vicerektora do viedenského Pázmanea. 17. júla 1830 prijal menovanie za bratislavského kanonika. V rokoch 1831 až 1841 bol na Pázmaneu rektorom. V roku 1833 ho vymenovali za titulárneho opáta Panny Márie vo Vesprémskej stolici. V roku 1836 až 1850 zastáva funkciu ostrihomského kanonika. Od 18. septembra 1847 ostrihomsky kapitulárny vikár. V roku 1848 Ferdinandom V. menovaný za titulárneho pharijského biskupa. V máji 1850 ho František Jozef I. vymenoval za košického biskupa, túto voľbu potvrdil pápež Pius IX.  20. mája 1850. Za biskupa ho vysvätili 25. augusta 1850 v Ostrihome. Dňa 30. novembra 1851 kráľom menovaný za kaločského arcibiskupa. Zomrel 5. januára 1866 v Budapešti, pochovaný je v Kaloči. Pre zubrohlavskú školu, kostol a chudobné deti zanechal základinu 4000 zlatých, počas hladomoru v roku 1848 poslal obci podporu 500 zlatých a menšie sumy.    


Ján XXIII.


Byť v Ríme a nevidieť Svätého Otca by bolo pre návštevníka Večného mesta asi nezvyčajné obzvlášť pre veriaceho. V posledných rokoch neobyčajného rozvoja turistického ruchu sa v Ríme stalo zvykom, že Svätý Otec sa pútnikom zhromaždeným na Svätopeterskom námestí častejšie ukázal v okne svojej pracovne, pomodlil sa s nimi Anjel Pána a udelil im apoštolské požehnanie. Okno pápežovej pracovne vo Vatikánskom paláci sa takto stalo medzi pútnikmi posvätným. Keď sa otváralo, všetci vedeli, že Svätý Otec už prichádza. Vždy ho vítal nadšený potlesk a volanie na slávu. 3. júna 1963 o devätnástej hodine a štyridsiatej deviatej minúte v okne pápežovej pracovne, ktoré bolo niekoľko dní zastreté záclonou, náhle zasvietilo svetlo. Okno sa však neotvorilo. Pre tisíce pútnikov, ktorí sa naň uprene a so slzami v očiach dívali, to bolo istým znamením, že milovaný pápež, Svätý Otec Ján XXIII. Už viac nebol medzi  živými. Odišiel do večnosti. No zanechal na zemi svetlo, ktoré nám i budúcim generáciám bude svietiť na životnej ceste.



1.Manželka Izáka?
2.Brat Šimona Petra?
3.Kto povedal: “Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“
4.Brat Metoda?
5.Prípravné obdobie na Vianoce?
6.Druhý zo siedmych hlavných hriechov?
7.Posledný zo siedmych hlavných hriechov?
8.Nápis na kríži?



1.






2.





3.








4.





5.






6.








7.








8.