pondelok 31. januára 2022

Ovocie dobrého života

 A potom povedal jeden boháč: "Hovor nám o dávaní." A on vravel: "Dávate málo, ak dávate len zo svojich majetkov. Len ak dávate zo seba samých, vskutku dávate. Veď čo iné je váš majetok než veci, ktoré zhromažďujete v obave, že by ste ich zajtra azda mohli potrebovať? Ale čo prinesie zajtrajšok bedlivému psovi, ktorý idúc za pútnikmi do svätého mesta, zahrabáva kosti do piesku púšte bez stopy? A či nie je strach z núdze núdza sama? Či strach zo smädu, keď je vaša studňa plná, nie je skladom, ktorý nikdy neuvidíte,?"



sobota 15. januára 2022

Berno

 Berno, syn môj, odkedy sme stratili dom, dvor a domov, naučil som sa mnohé veci vidieť a hodnotiť inak . Uvedomil som si, že všetci ľudia, ktorým je zverený majetok, sú služobníci a správcovia len na určitý čas, a to z Božieho príkazu. Odo mňa si vyžiadal pôdu v Lotharingiene späť. Aj Augiu ti zveri len na čas. Spravuj ju preto len pre neho, potom sa ti podarí z nej opäť urobiť Božie sídlo! Ešte raz položil Guntran ruky synovi na plecia a pevné ich stisol. Potom sa vzdialil. Mních zostal predo dvermi. Aj starý Wolfram sa s ním chcel rozlúčiť. A tak opäť dvaja muži dlho mlčali v tichu noci. Unaveným hlasom, v ktorom znela dobrota a láska, ho starý koniar poprosil: "Smiem vás naposledy nazvať tak, ako som vás volal, keď ste boli malým chlapcom? Berno... Viete, čo som vám vtedy hovoril, keď som vás učil jazdiť na koni?" Nezabudol som na to Wolfram. Keď som spadol a to sa stávalo často, hovoril si: Nič si z toho nerob, Berno! Padať nie je zlé. Človek len nikdy nesmie zostať ležať. Počuješ? Vždy musí znova vstať. A to som napriek mnohým modrinám a boľavým svalom aj hneď urobil. Starý kominár si odkašlal. "Mne neprislúcha, aby som vám dával nejaké rady, Berno. Som len obyčajný muž. Ale predsa by som to rád urobil. Váš otec mi práve oznámil, že sa musíte odvážiť na ťažkú a nebezpečnú cestu ... do nebezpečnej púšte. Čo iné by som vám mohol povedať, ako opakovať svoju starú radu: jednoducho stále znova vstávať!