Rehoľa Kartuzianov

11. a 12. storocie sa právom nazývajú monastickými storociami,
kedy nastávajú významné zmeny a premeny Cirkvi, a to v rámci
boja o tzv. investitúru (kluniacke hnutie). Odrazom týchto premien je
aj vznik novej rehole, ktorú v roku 1084 založil sv. Bruno z Kolína nad
Rýnom (1030 - 6.10.1101). Ako vysoko vzdelaný clovek pôsobiaci
na remešskej katedrálnej škole bol zvolený za arcibiskupa, funkciu
ktorú neprijal a spolu s biskupom v Grenobli Hugom a dalšími
spolocníkmi odišli do horskej pustatiny pri Grenobli (francúzske Alpy), kde postavili
prvé provizórium kláštora.
    Neskôr sa rozšírili po celej Európe. Kartuzianský mních bol
kopistom, iluminátorom, kníhviazacom a velkým milovníkom kníh, cím tak
rehola svojim prenášaním duchovného dedicstva diel (hlavne z mystickej literatúry),
Znacnou mierou prispela ku kultúrnemu obrazu Európy.
    Väcšina kláštorov v priebehu v priebehu novoveku zanikla
a dnes vykazuje 24 kláštorov (z nich jeden Slovák, prešovský rodák M. Tobiáš bol 2.8. 1993 vysvätený
za knaza v kartuzii Arlington-Vermont v USA).

    Kartuziánske kláštory predstavovali samostatné hospodárske jednotky a na pridelených majetkoch
si pestovali obilie a strukoviny. Zakladali rybníky na chov rýb a opatrovali niekolko kusov úžitkového
dobytka, a to kvôli mlieku. Každá kláštorná jednotka pozostávala z otcov kartuzianov (s knazskou formáciou)
a bratov nazývaných konveršami. Noviciat trval len jeden rok a príjmaní boli najmenej 20-rocný mladíci.
Na cele kláštora stál prior, volený komunitou. Tak ako u ostatných  mníšskych reholí uplatnovala sa zásada
najmenej 12 mníchov pre každý kláštor a 13 bol prior (symbolika Krista a 12 apoštolov).

    Na obrázku Kartuziansky kláštor na Skale útocišta v Slovenskom raji Slovak republic.


Zdroj: Kláštorisko - Skala útocista. Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc.

Benediktini

Hlavnou črtou mníšskej duchovnosti je „byť s Bohom“, ku ktorému sa mních približuje prostredníctvom metanoie,
čiže každodenného pokánia. Benediktín sa vo svojich sľuboch zaväzuje k prijatiu mníšskeho štýlu života,
k poslušnosti podľa reguly a k stálosti
           
Rozvoj benediktínov sa viaže na čas reformy cirkvi v 10. storočí,
v ktorej veľmi dôležitú úlohu zohrali kláštory spojené s opátstvom Cluny.
V tom čase sa medzi benediktínskymi mníchmi objavuje hnutie tzv. chudobného mníšstva.

Benediktínske opátstva sa združovali do rôznych foriem kongregácií,
vždy si zachovávali autonómiu jednotlivých domov a zároveň si chránili vlastnú tradíciu.
Od 10. do 16. storočia mnohé opátstva veľmi zaťažili panovníci,
keď im nanucovali tzv. komendatarijných opátov.
Vážnu krízu prežili benediktíni v období osvietenstva, kedy boli mnohé kláštory zrušené.
           
Avšak už na začiatku 19. storočia vznikajú strediská obnovy benediktínskeho života vo Francúzsku (opátstvo Solesmes)
a v Nemecku (opátstvo Beuron).
Obnova benediktínskeho života v Európe priniesla veľké ovocie aj pri založení kláštorov na iných kontinentoch
(Amerika, Afrika, Ázia). Požiadavkou tejto obnovy je návrat k prameňom. Benediktíni začínajú študovať regulu sv. Benedikta,
vlastnú duchovnosť, ale aj Písmo sväté (revízia Vulgáty), cirkevných otcov,
študujú v jednotlivých kláštoroch a obnovujú liturgiu a gregoriánsky spev.
Táto reforma ovplyvnila celú cirkev, podnietila štúdium patristicky,
inšpirovala liturgické hnutie a koncilovú obnovu liturgie.

Hinduizmus

Okolo roku 1500 pred Kr. sa prihnali zo strednej Ázie árijský nomádi a zničili civilizáciu v údolí Indu. Najstaršie písomné pamiatky Árijcov sú štyri sväté knihy zvané védy, a tak obdobie od roku 1500 po rok 500 pred Kr. nazývame obdobie véd. Árijská spoločnosť sa delila na štyri skupiny alebo triedy (varny). Najvyššiu triedu tvorili kňazi a učenci, nižšie stáli vojaci, po nich nasledovali roľníci a obchodníci a v najnižšej triede boli sluhovia, ktorí slúžili príslušníkom vyšších tried. Koncom védskeho obdobia sa z náboženstva podmaneného obyvatelstva, ktoré bolo pod vplyvom védskych tradícií vytvorila raná forma hinduistického náboženstva. Táto veľmi odlišná, dodnes pretrvávajúca náboženská tradícia rozdelila obyvateľstvo na kasty, ktoré boli menej početné, zato uzavretejšie ako varny. Dôležitý prvok hinduizmu predstavuje karma - viera, že ľudia sú potrestaní za to, čo vykonali v minulých životoch, i za to, vykonávajú v budúcnosti. Traja najdôležitejší hinduistický Bohovia sú: Brahma - stvoriteľ, Višnu - udržovatel, Šivá - ničiteľ, ktorí vládnu nad životom i smrťou.

Krišna je jedným z najobľúbenejších hinduistických bohov a jeho zobrazenia nájdeme po celej Indii. Krišna je prevtelením Boha Višnu. Bol neposlušným dieťaťom a keď vyrástol, stal sa náruživým milencom a víťazom nad zlom. V legendách sa spomína ako vášnivý človek.

Zdroj: History of the world, 1994 
Foto: adress