Karl Rahner (1904–1984) bol nemecký katolícky teológ, ktorý významne ovplyvnil modernú teológiu a prispel k formovaniu Druhého vatikánskeho koncilu. Jeho teologické myslenie sa vyznačuje snahou o syntézu tradičnej katolíckej teológie s moderným filozofickým myslením, najmä s existencializmom a transcendentálnym idealizmom.
1. Transcendentálna teológia
Rahner sa snažil ukázať, že človek má vrodenú schopnosť vnímať Boha, aj keď si to nemusí uvedomovať. Jeho koncept „transcendentálnej skúsenosti“ tvrdí, že každé ľudské poznanie a skúsenosť obsahuje implicitné poznanie Boha. Tento prístup bol ovplyvnený filozofiou Immanuela Kanta a Martina Heideggera.
2. Anonymní kresťania
Jednou z jeho najznámejších myšlienok je koncept „anonymného kresťanstva“, podľa ktorého môžu byť ľudia spasení, aj keď nie sú formálne členmi kresťanskej cirkvi. Tvrdil, že každý človek, ktorý žije v súlade s Božou milosťou, je v podstate kresťanom, aj keď si to neuvedomuje.
3. Teológia vtelenia
Rahner zdôrazňoval, že Boh sa zjavuje v každodennom živote a že vtelenie Krista nie je len historickou udalosťou, ale neustálym procesom, ktorý sa prejavuje v ľudských skúsenostiach. Tento pohľad pomohol preklenúť priepasť medzi teológiou a moderným svetom.
4. Vzťah medzi vierou a poznaním
Rahner sa zaoberal otázkou, ako človek poznáva Boha. Jeho teória poznania vychádza z transcendentálneho tomizmu, ktorý spája scholastickú tradíciu s modernými filozofickými konceptmi. Tvrdil, že poznanie Boha nie je len intelektuálnou záležitosťou, ale zahŕňa aj osobnú skúsenosť a mystiku.
Rahnerova teológia mala hlboký vplyv na katolícku cirkev, najmä v oblasti ekumenizmu a dialógu s moderným svetom. Jeho myšlienky sú dodnes predmetom diskusií a interpretácií v teologických kruhoch.
