štvrtok 17. januára 2019

Rakúsko - Uhorské vyrovnanie

   Po rakúsko - pruskej vojne roku 1866 bola medzinárodná pozícia rakúskej monarchie otrasená. Panovník pochopil, že je vhodné usporiadať záležitosti s najväčším vnútorným odporcom Maďarskom. Rozhodol sa im dať rovnocenné postavenie. Vytvoril novú uhorskú vládu, na čele ktorej stál Július Andráši. V spolupráci s vládou František Jozef I. pripravil podmienky na vytvorenie federácie (s nemaďarskými uhorskými národmi sa pri jej tvorbe nepočítalo). 28. apríla 1867 cisár podpísal zákon o rakúsko - uhorskom vyrovnaní. Vhodnejším názvom by bolo rakúsko-maďarské vyrovnanie (keď-že sa to týkalo iba dvoch národov). Vznikol tak dualistický štát (dualizmus - štát je rozdelený na dve časti) zložený z dvoch rovnocenných celkov na princípe federácie a personálnej únie. Hraničnou riekou bola Litava, preto sa Rakúsko nazýva aj Predlitavsko a Uhorsko Zalitavsko. Dualistický štát mal spoločného panovníka Františka Jozefa I. (Znak personálnej únie), spoločné ministerstvo obrany (v armáde sa rozkazy z pochopiteľných príčin vydávali iba v jednom jazyku, v Predlitavsku to bola Nemčina a v Zalitavsku maďarčina), spoločné ministerstvo financií a spoločná mena. Bola zavedená koruna. V Predlitavsku bol jej názov na bankovke napísaný všetkými jazykmi. V Zalitavsku iba po maďarsky. Ďalej existovalo aj spoločné ministerstvo zahraničných vecí (žiadny z celkov nemohol vyjednávať so zahraničným partnerom za chrbtom toho druhého). Každý celok mal vlastné autonómne orgány, ako bola vláda a snem. Vyrovnanie sa obnovovalo každých desať rokov. Okrem politického bolo aj hospodárske a ekonomické vyrovnanie. Roku 1868 došlo k maďarsko-chorvátskemu vyrovnaniu, čo znamenalo autonómiu Chorvátska v rámci Uhorska.   
   V roku 1867 bolo rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo ako sa pred tím nazývalo premenené na úniu dvoch štátnych celkov (Rakúsko-Uhorsko) - dualizmus. Dualizmus je spojenie dvoch štátnych celkov, ktoré mali spoločného panovníka a spoločné riadenie niektorých dôležitých štátnych záležitostí. V prípade Rakúsko-Uhorska, ktoré existovalo v rokoch 1867 - 1918 boli spoločné: Osoba panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie - František Jozef I. do roku 1916 a Karol od roku 1916 do roku 1918, ktorí však v Uhorsku vystupoval ako uhorský kráľ a v Rakúsku ako cisár. 3 ministerstvá - ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií. Mena - koruna, colné územie a štátna banka. Štátnym zriadením bola monarchia. Hlavným mestom bola Viedeň. Úradnými jazykmi boli nemčina, maďarčina, latinčina. Počet obyvateľov bol okolo 50 miliónov ľudí. V Rakúsko-Uhorsku žilo mnoho národností - Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia. 




Bachov Absolutizmus

Po revolúcii 1848 - 1849 cisár zrušil ústavu, zaviedol centralizmus Viedne a nastolil absolutizmus.
Uhorsko stráca samostatnosť nastupuje správa z milosti cisára. Bolo zrušené uhorské právo. Do Uhorska bolo zavedené rímske právo právna genitura platilo tu 10 rokov. Posvätná ochrana súkromného práva (vlastníctva).
1860 - skončila sa vláda Alexandra Bacha
1861- Judexkurialna konferencia - dočasné súdne pravidlá svojim obsahom položili základy moderného právneho poriadku Uhorska až do roku 1957 ovplyvňovali právo na území Slovenska - najdlhšie v oblasti banského práva. 
Výsledkom boli dočasné súdne pravidlá záväznými sa stali z moci obyčajového práva.
Platí Opus Tripartitum. Platí Rakúsky Banský zákon, pozemkové knihy sa vedú podla Rakúskeho práva, Prevod nehnuteľností sa riadi pomocou rakúskeho práva. 

utorok 1. januára 2019

Bohorodička

Mária, nazývaná v evanjeliách "Ježišova matka" (Jn 2, 1; 19, 25), je z vnuknutia Ducha ešte pred narodením svojho Syna radostne pozdravovaná ako "matka môjho Pána" (Lk 1, 43). Veď ten, ktorého počala ako človeka z Ducha Svätého a ktorý sa skutočne stal jej Synom podľa tela, nie je nikto iný ako večný Syn Otca, druhá osoba Najsvätejšej Trojice. Cirkev vyznáva, že Mária je skutočne Bohorodička (po grécky Theotokos).