Jerusalem

 

Jeruzalem , mesto v Izraeli. Nachádza sa medzi Judskými vrchmi vo výške 800 metrov. Zaujímavosťou tohto hlavného mesta spočíva v tom, že je posvätným miestom všetkých troch náboženstiev: izraelitov, kresťanov a moslimov. Pre židov je Mestom mieru, v očiach kresťanov dejiskom Ježišovho ukrižovania a vzkriesenia, takisto zoslania Ducha Svätého, miestom zrodu kresťanstva. Moslimovia ho považujú za Sväté mesto (Al-Kuds), (Bait al-Makdis – Dom svätyne). Všetky tri náboženstvá majú v meste po jednom mimoriadne dôležitom posvätnom mieste, Múr nárekov, Chrám svätého hrobu a Skalnú mešitu. V živote židov sa Jeruzalem stal dôležitým okolo roku 1000 pred Kristom. Predtým archu zmluvy, umiestnenú v stanovej svätyni, prenášali z miesta na miesto, nemala svoje stále miesto. Dovtedy „putujúcu“ stanovú svätyňu umiestnili do Jeruzalemu na príkaz Boha. Kráľ Dávid vyhlásil mesto za centrum svojho kráľovstva. Jeho syn a nástupca kráľ Šalamún sa pustil do dovtedy nevídanej výstavby; k tomuto času sa viaže stavba svätyne, ktorej zostatky poznáme  ako Múr nárekov. Obete v tejto svätyni tvorili základ spojenia židov s Bohom. Bol to jediný chrám, kde sa mohlo raz ročne obetovať. V najvnútornejšej miestnosti chrámu, mohol hlavný kňaz vysloviť meno Boha na oslavách zmierenia, Jom Kippur.

Čím bol starší

 

Iba nesmierna ľudská márnomyseľnosť, detské lipnutie na lesku a falošnej cti, len kopa márnosti uzatvára mnohé srdcia pred najjednoduchšími pravdami a robí ich ľahostajnými voči tomu, čo prináša pravé šťastie: pokoju a slobode. (Theodor Fontane) Najprv bol lekárnikom. Keď neskôr presedlal na spisovateľa, ukázalo sa, že teraz vedel pripravovať ešte účinnejšie lieky – Theodor Fontane. Jeho život (1818-1898) nebol obzvlášť obdarený šťastím. Nechýbali mu veru existenčné problémy, neúspechy v povolaní, rodinné problémy, chorľavosť. Ale sťažovať sa nemal vo zvyku. A čím bol starší (ako sedemdesiatnik napísal slová: „Ešte jedny Vianoce – čas sa veru kráti...“), čím viac sa mu čas života napĺňal, tým jasnejší bol úsmev jeho stareckej múdrosti. Akokoľvek dôležité je zdravie zbadáme to žiaľ, až keď pominie. Pokoj máme, keď sme vyrovnaní sami so sebou... s drahými blízkymi... s Pánom Bohom... a možno aj s tým svetom takým, aký je. Taký pokoj a taká sloboda umožňujú nakoniec humor, o ktorom Fontane píše v liste synovi: „Mám úprimnú radosť z tvojich listov, ktoré nehovoria len o šťastí, to by veľa neznamenalo. Tvoje listy mi každým slovom dokazujú, že šťastiu rozumieš. A to je dôležité. Lebo hoci nepopieram, že existujú aj smoliari, predsa sa o šťastí dá povedať to isté , čo o peniazoch: leží na ulici a má ho ten kto ho vie nájsť a zdvihnúť. Ak sa nemýlim, zdedil si od svojho otca schopnosť za desať hodín (nevraviac o desiatich minútach) desať ráz sa niečomu potešiť.“

Každý má na výber

Život je javisko

Citujem Shakespeara

Na ňom sa naozaj

žije aj zomiera.

Scéna bez šepkára

Stále sa ide naostro

Môžeme to pobabrať

I nechať posolstvo.

Každý deň hráme

tú svoju rolu:

Bez fanfár...

Bez slávy...

Bez Potlesku...

Zahrať si môžeme

Životnú rolu

No ale aj tú trápnu grotesku...