štvrtok, 2. novembra 2017

Altány Jozef

Jozef sa narodil 31. mája 1903 Tarentum, PA, USA. Zomrel 5. decembra 1986 Pittsburgh, PA, USA. Bol pápežským prelátom, redaktorom, spolkový funkcionár. Pochádzal z rodiny slovenských prisťahovalcov jeho krstným otcom bol známy americko-slovenský buditeľ Peter Rovnianek. Základnú a strednú školu navštevoval v rodnom meste, teológiu študoval v biskupskom seminári v Pittsburghu. Za kňaza ho vysvätili v júni 1931. Ako kaplán pôsobil na niekoľkých miestach roku 1937 ho ustanovili za farára slovenskej Farnosti sv. Michala v Munhalle, PA neďaleko Pittsburghu kde pôsobil až do odchodu na odpočinok. V tejto farnosti postavil kostol zasvätený svätému Michalovi, obnovil a rozšíril osadnú halu a školu pre 400 žiakov. Patril k šíriteľom mariánskej úcty, napísal brožúrku Pozdrav Lurdskej Panne Márii Cleveland 1958. Históriu kostola aj farnosti sv. Michala opísal v ďalšej brožúrke St. Michael´s Church, Munhall 1966. Bol veľmi aktívny aj v americko-slovenskom spolkovom živote. Na 28. konvencii I. Katolíckej slovenskej jednoty v Chicagu v septembri 1943 ho zvolili za hlavného duchovného a túto funkciu zastával až do roku 1960. Roku 1964 ho zvolili za predsedu Združenia slovenských katolíkov., súčasne bol redaktorom mesačníka Dobrý pastier. Pre tento časopis aj pre ďalšie americko-slovenské periodiká napísal mnoho článkov a náboženských úvah. V roku 1968 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského preláta. V roku 1978 mu udelil čestný doktorát. 

nedeľa, 22. októbra 2017

Rajtár Peter, SDB

Narodil sa dva dni pred Vianocami 22 decembra 1912 v Sľažanoch. Zomrel 5. novembra 1990 v Sľažanoch okres Zlaté Moravce. Po štvrtej triede gymnázia v Zlatých Moravciach sa prihlásil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Roku 1929 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Svätom Beňadiku. Tam pokračoval aj v gymnazialných štúdiách, ktoré dokončil v moravskom Fryštaku, zmaturoval v Kláštore pod Znievom. Vo Svätom Beňadiku absolvoval aj pedagogickú prax (1933 - 1935), potom ho vyslali na štúdium teológie do Ľubľany, kde ho 2. júla 1939 vysvätili za kňaza. Prezenčnú vojenskú službu si vykonal v Bratislave (1940). Najprv pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline (1939 - 1941). V roku 1941 - 1942 bol administrátorom farnosti v Šaštíne. Roku 1942 ho vymenovali za direktora saleziánov vo Svätom Beňadiku (1942 - 1947), potom dva roky vykonával tú istú funkciu v Trnave (1947 - 1949) a nakoniec v Nitre (1949 - 1950). Tam ho zastihlo rozpustenie reholí v apríli 1950. Deportovali ho do Pezinka, potom do Báča a do Podolínca, nakoniec ho previezli do Česka (Želív a Králiky), kde ho väznili až do roka 1960. Po prepustení z väzenia sa nesmel vrátiť do duchovnej správy, preto sa zamestnal ako pokladník v Banskej Bystrici. V roku 1966 ho odsúdili v Banskej Bystrici a vo Zvolene za obranu pápeža a Cirkvi na jeden rok väzenia podmienečne. Dňa 31. júla 1968 ho vymenovali za správcu farnosti v Hronskom Beňadiku. V roku 1971 sa stal farárom v Dolnom Dubovom, od 1. februára 1990 bol farárom v Hronskom Beňadiku.

Masár Emil

Narodil sa 8. novembra 1920 v obci Korytné okrese Levoča. Zomrel 5. júna 1975 v obci Veľká Lehota okres Žarnovica. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Filozofiu a teológiu študoval vo františkánskom učilišti v Žiline. Tu ho 15. augusta 1945 vysvätili za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Bol vedúcim Združenia sv. Jozefa a Združenia spevákov sv. Antona. Intenzívne pracoval aj v ľudových misiách. Od. roku 1946 bol riaditeľom terciárov – Tretieho rádu sv. Františka. Zaoberal sa teologickými a filozofickými otázkami františkánskej spirituality, napísal niekoľko teologických statí, ktoré publikoval v náboženských časopisoch (Františkánsky obzor, Serafínsky svet). Zaoberal sa históriou františkánskej rehole. 13. apríla 1950 boli zrušené všetky mužské rehole, kláštory boli zatvorené a rehoľníci internovaní v centralizačných kláštoroch, (františkáni v kláštore v Hronskom Beňadiku). Páter Emil Masár bol väznený a zbavený štátneho súhlasu. V roku 1959 začal znovu pôsobiť ako farár v obci Štefultov (Podsitnianska), pri Banskej Štiavnici, kde prišiel priamo z väzenia, aj so svojím bývalým spoluväzňom frátrom Jánom Okálom OFM., ktorý mu viedol domácnosť. Páter Emil Masár mu umožnil toto miesto z vďačnosti za záchranu života vo väzení. O väzení hovoril len: „Odpustil som – zabudol som.“ V pastorácií nesmel vyučovať náboženstvo. 16. 3. 1974 bol preložený do farnosti Veľká Lehota. Prišiel aj s frátrom Jánom Okálom, ktorý už bol starý a chorý. Zachoval si františkánske hnedé rehoľné rúcho. Tu pôsobil krátko do svojej smrti. Zomrel 5. 6. 1975 na následky krutého týrania, šikanovania i ponižovania komunistickým režimom, vo veku 54 rokov na infarkt myokardu. Pochovaný bol dňa 7. 6. 1975 J.E. trnavským biskupom Mons. ThDr. Júliusom Gábrišom, za účasti vyše 60 kňazov, na cintoríne vo Veľkej Lehote. Neďaleko jeho hrobu odpočíva aj fráter Ján Okál OFM. Stal sa znalcom filozofie a teológie Jána Dunsa Scota a šíriteľom jeho myšlienok. Väčšinu svojich prác publikoval v časopise krúžku sv. Bonaventúru Františkánsky obzor v r. 1940 - 1945. V štúdii Ján Duns Scotus vo svetle starých a novších prameňov (1941 - 1942 č. 2) vyzdvihuje spiritualitu tohto muža svätého života, osobitne jeho úctu k Panne Márii, ktorej výsadu tak neohrozene obhajoval, ako i jeho indiferenciu k stvoreným veciam, čo dosahoval dôslednou zameranosťou na nekonečné Súcno. Duns Scotovej mariológie sa dotýka i ďalšia jeho práca Mariológia ct. Jána Dunsa Scota (1944 - 1945, s. 14 - 21). Rozvádza v nej základnú ideu, že Máriino materstvo nie je nie je v kontradikcii s jej panenstvom. Spolu s ním obhajuje nasledujúce tézy: Panna Mária bola pannou pri počatí, bola pannou pri pôrode a zložila sľub panenstva, ktorý aj dodržala.