Svätá Omša

"Oj, keby sme mohli vidieť, čo sa na oltári uskutočňuje! Naše oči by nezniesli jas tohto tajomstva!" - hovorieval užasnutý Leopoldo Mandič. Často opakoval klerikom: "Na kňazskú vysviacku sa treba pripraviť, lebo život kňaza sa stane životom Krista, ktorý sa obetuje na oltároch, stane sa Kristovými ústami, ktoré chlieb a víno premieňajú v Telo a krv Krista Ježiša. Jeho ruky sú ruky, ktoré sa dotýkajú Ježiša a rozdávajú ho dušiam. Svätou omšou kňaz uskutoční najvážnejší čin svojho dňa." Koľkokrát slúži kňaz svätú omšu, uctí si Boha, potešuje anjelov, povzbudí veriacich, pomáha trpiacim, mŕtvym zadovažuje pokoj a sám sa stáva účastným všetkého dobrého." Keď pri oltári vo svojich rukách rozochvených od dojatia držal najsvätejšiu hostiu, obetoval obetoval ju nebeskému Otcovi a žiadal si nejakú osobitnú milosť, bol si istý, že ju hneď dostane, hoci bola aká veľká. A  Boh ho vypočul. 

Pravidlá

Už od čias svätého Pavla vidíme záujem Cirkvi o presnosť obradov a o liturgický poriadok. Verím, že to nie je len tak. Pravidlá sú dôležité, poriadok a program nie sú nevyhnutné zlé. Vlastne sú nenahraditeľné pre dobrý, zbožný a pokojný život. Bez programu a ustálenosti by sa nám podarilo splniť len málo z pracovného dňa. Určite ste sa nestretli s rodičmi ktorým by vadilo, že ich dieťa dookola opakuje slovo ďakujem, alebo manželka že musí stále počúvať vetu: "Ľúbim ťa."Vernosť zaužívanej forme je spôsobom prejavovania lásky.

Achabovo kráľovstvo a prorok Eliáš

Achab, syn Omriho, stal sa kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku Asu, kráľa Júdu, a panoval dvadsaťdva rokov nad Izraelom v Samárii. Achab, Omriho syn, robil, čo sa nepáčilo Jahvemu a bol horší ako všetci jeho predchodcovia. To bolo ešte najmenej, že napodobňoval hriechy Jeroboama, Nabatovho syna, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, a začal slúžiť Bálovi a klaňať sa mu. Postavil oltár v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. Achab postavil tiež svätý stĺpik a vykonal ešte iné urážlivé veci, ktorými hneval Jahveho, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. Eliáš Tišban z Tišbe, mesta v Galaade, povedal Achabovi: "Na život Jahveho, Boha Izraela, ktorému slúžim, v týchto rokoch nebude rosy, ani dážďa, ak len nie na môj rozkaz."  Achab šiel v ústrety Eliášovi. Keď Achab uzrel Eliáša, povedal mu:"Pozrime sa, to si ty, pohroma Izraela!" Eliáš mu odpovedal:"Nie ja som pohroma Izraela, ale ty a tvoja rodina, lebo vy ste opustili Jahveho a šiel si za bálmi. Teraz zvolaj celý Izrael ku mne na horu Karmel, tiež štyristopäťdesiat Bálových prorokov, ktorí jedávajú pri Jezabelinom stole!"