Po rakúsko - pruskej vojne roku 1866 bola medzinárodná pozícia rakúskej monarchie otrasená. Panovník pochopil, že je vhodné usporiadať záležitosti s najväčším vnútorným odporcom Maďarskom. Rozhodol sa im dať rovnocenné postavenie. Vytvoril novú uhorskú vládu, na čele ktorej stál Július Andráši. V spolupráci s vládou František Jozef I. pripravil podmienky na vytvorenie federácie (s nemaďarskými uhorskými národmi sa pri jej tvorbe nepočítalo). 28. apríla 1867 cisár podpísal zákon o rakúsko - uhorskom vyrovnaní. Vhodnejším názvom by bolo rakúsko-maďarské vyrovnanie (keď-že sa to týkalo iba dvoch národov). Vznikol tak dualistický štát (dualizmus - štát je rozdelený na dve časti) zložený z dvoch rovnocenných celkov na princípe federácie a personálnej únie. Hraničnou riekou bola Litava, preto sa Rakúsko nazýva aj Predlitavsko a Uhorsko Zalitavsko. Dualistický štát mal spoločného panovníka Františka Jozefa I. (Znak personálnej únie), spoločné ministerstvo obrany (v armáde sa rozkazy z pochopiteľných príčin vydávali iba v jednom jazyku, v Predlitavsku to bola Nemčina a v Zalitavsku maďarčina), spoločné ministerstvo financií a spoločná mena. Bola zavedená koruna. V Predlitavsku bol jej názov na bankovke napísaný všetkými jazykmi. V Zalitavsku iba po maďarsky. Ďalej existovalo aj spoločné ministerstvo zahraničných vecí (žiadny z celkov nemohol vyjednávať so zahraničným partnerom za chrbtom toho druhého). Každý celok mal vlastné autonómne orgány, ako bola vláda a snem. Vyrovnanie sa obnovovalo každých desať rokov. Okrem politického bolo aj hospodárske a ekonomické vyrovnanie. Roku 1868 došlo k maďarsko-chorvátskemu vyrovnaniu, čo znamenalo autonómiu Chorvátska v rámci Uhorska.
V roku 1867 bolo rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo ako sa pred tím nazývalo premenené na úniu dvoch štátnych celkov (Rakúsko-Uhorsko) - dualizmus. Dualizmus je spojenie dvoch štátnych celkov, ktoré mali spoločného panovníka a spoločné riadenie niektorých dôležitých štátnych záležitostí. V prípade Rakúsko-Uhorska, ktoré existovalo v rokoch 1867 - 1918 boli spoločné: Osoba panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie - František Jozef I. do roku 1916 a Karol od roku 1916 do roku 1918, ktorí však v Uhorsku vystupoval ako uhorský kráľ a v Rakúsku ako cisár. 3 ministerstvá - ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií. Mena - koruna, colné územie a štátna banka. Štátnym zriadením bola monarchia. Hlavným mestom bola Viedeň. Úradnými jazykmi boli nemčina, maďarčina, latinčina. Počet obyvateľov bol okolo 50 miliónov ľudí. V Rakúsko-Uhorsku žilo mnoho národností - Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia.
