Blahoslavenstvá

Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia. Ich vyhlásenie preberá prisľúbenia dané vyvolenému národu od čias Abraháma. Privádza ich k dokonalosti tým, že ich už nezameriava iba na vlastnenie určitej krajiny, ale na nebeské kráľovstvo: 
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť lebo ich je nebeské kráľovstvo. 
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“

Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista a opisujú jeho lásku; vyjadrujú povolanie veriacich pridružených k sláve jeho umučenia a zmŕtvychvstania; objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života; sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tajomným spôsobom dostávajú; začali sa uskutočňovať v živote Panny Márie a všetkých svätých. 

Nanebovstúpenie Pána

V tento deň sa Ježiš Kristus posledný krát stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do sŕdc učeníkov tak ako sa píše i v Skutkoch apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba: "Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba." (Lk 24, 50-51) 

Nanebovstúpenie Pána je prikázaný sviatok slávi sa na 40 deň po Veľkej noci a 10 dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého.    

Autor obrazu: Ivan Yakovlevich Vishnyakov, olej na plátne Štátne ruské múzeum, Petrohrad. 

Svätý Atanáz

Narodil sa v roku 295 a zomrel v roku 373. Bol biskupom v Alexandrii a učiteľ Cirkvi. Zúčastnil sa na Nicejskom koncile, zaslúžil sa o prekonávanie bludu arianizmu. Zanechal spisy o Kristovom božstve. Arianizmus je christologické učenie alexandrijského biskupa Ariusa, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom. Roku 325 bolo odsúdené na Prvom Nicejskom koncile. Arius vystúpil v teologických diskusiách s názorom, že pred stvorením sveta stvoril Boh-otec Krista ako prostredníka medzi sebou a tvorstvom a že teda obaja nie sú rovnakej podstaty.

 1.Štvrtý zo siedmych hlavných hriechov?
 2.Čo majú ľudia robiť vo svojom  srdci na oslavu Pána? Ef 5,19
 3.Človek ktorý kráča cestou Pánovou je ako strom ... a jeho lístie nikdy (tajnička) Ž 1,3
 4. Šaulov syn? 1 Sam 14,1
 5.Máme tri Božské osoby: Otec, Syn a Duch ....?
 6. Meno muža, ktorý zabil svojho brata Ábela?
 7.Dve biblické sestry sa volali ..... a Mária?
 8. Helkiášova dcéra, manželka Joakima Dan 13, 1 n.
 9. Podala pánu Ježišovi šatku?
 10.Svätý Jozef bol povolaním .... ?
 11. Prvý zo siedmych darov Ducha Svätého je dar (tajnička)

1
2
	3
4
5
			6
	7
	8
9
	10
		11