piatok 12. októbra 2018

Aby sme raz umierali spokojne!

Túto kázeň predniesol bývali Levočský dekan Štefan Klubert na Silvestra roku 1972. (Mt 25, 31-46)
Redaktor Richard Kisonak napísal o sebe článok, ktorý uverejnili aj naše noviny. Napísal: Začalo sa to tak, že pred polrokom som začal chudnúť a začal som mať ťažkosti s rečou. Slová mi splývali a prehltával som celé slabiky. Myslel som si, že sú to nervy. Potom som mal ťažkosti, keď som chcel niečo prehltnúť. Napokon 11. novembra som išiel na prehliadku k odbornému lekárovi - neurológovi. Prehliadka sa skončila a lekár povedal: "Oblečte sa a zavolajte z čakárne manželku." Keď manželka vstúpila, sadli sme si vedľa seba a lekár sa dlho hral s papierom a nič nehovoril. Napokon povedal: "Som za úprimnosť. Váš manžel je nevyliečiteľne chorý. Choroba sa menuje AMOYTROFICKÁ LATERÁLNA SKLERÓZA. Príčinu tejto choroby lekári na svete nepoznajú. Zomrel na ňu pred niekoľkými rokmi slávny basketbalista, mladučký športovec Louis Gehring, preto ju voláme GEHRINGOVOU chorobou. Je to nevyliečiteľné." Manželkina tvár prezrádzala veľký šok. Odpadla. Mne zdreveneli ruky. Keď sa prebrala, dala lekárovi strašnú otázku, ktorú som mu netrúfal položiť ja: "Koľko života mu ešte ostáva?" Lekár odpovedal: "Zostáva mu rok života." Vstal som - píše redaktor - primotal som sa ku stene a celou silou som vrazil päsťami do steny. Lekár povedal: "Chápem ho, viem ako mu je." Omráčení týmto vrátili sme sa domov.
Doma boli deti. Chlapci: 17 ročný a 15 ročný, aj 11 ročná dcérka. Všetci študujúci. Povedali sme im, že mi zostáva rok života. Rozplakali sa. Šli sme spať. Vo sne som zomieral. Každú noc sa mi snívalo, ako zomieram. Dvakrát som bol na vlastnom pohrebe. Chradol som. Prestal som pracovať. Vianoce boli najkrajšie, aké som kedy prežil. Prežili sme ich vo veľkej láske. Keď sa deti v ten Štedrý večer odobrali do postelí a zostal som sám, poriadne som si poplakal. Boli to moje posledné Vianoce s rodinou. Strašne som plakal, no nehanbím sa za to. Mám 42 rokov a nechcem zomrieť. Chcem žiť so svojou ženou a deťmi. Nie som hlboko nábožný človek. Občas som vymeškal nedeľnú omšu, ale verím v Boha a čakám, že bude posmrtný život. Modlím sa doma v súkromí, aby som udržal hlavu hore, ako sa patrí na muža a aby som umieral spokojne.
Takto píše o sebe redaktor, ktorý budúci Silvester už nebol medzi živými.
Lenže drahí bratia a sestry, aj spomedzi nás niektorí budú o rok chýbať medzi živými. Aj nám niektorým zostáva iba rok života.
A pozrite: hoci je to ľudský strašné a tragické, vo svetle viery dá sa to zniesť. Nezáleží tak veľmi či rok či 10, či 20, či 30 alebo 50 rokov života máme pred sebou. To sa všetko chytro pominie. Podstatné je, aby sme umierali spokojne. Indovia vravia takéto príslovie, prekrásne príslovie:
Keď si prišiel na svet plakal si a všetci okolo teba sa usmievali. Ži tak, aby všetci plakali až budeš svet opúšťať a ty by si sa usmieval.
Pán Ježiš dáva návod k takémuto životu. Čítali sme ho na konci cirkevného roku, v poslednú nedeľu po Svätom Duchu, ale vtedy vás nebolo toľko ako dnes, preto som vám ho prečítal pri tejto bohoslužbe slova ešte raz. Z tohto evanjelia vyplýva, že úloha ľudského života spočíva v tom, aby sme dobre robili ostatným ľuďom. Kto dobre robí iným, to robí samému Ježišovi. A jeho život sa nekončí, len sa premení na lepší. Mnohokrát sa nám to opakuje v kostole. Ale zaiste najúčinnejšie to zapadá do našich sŕdc dnes, na posledný deň v roku. Dnes večer ďakujeme Pánu Bohu za prežitý rok života, ktorý sme od neho dostali do daru, a pritom ho aj hodnotíme. Ohodnocujeme ho podľa toho, akí sme boli k ostatným ľuďom.
Pravdaže, mohli sme viacej vykonať pre iných, mohli sme byť ku ním viacej pozorní, mohli sme im preukazovať väčšiu lásku. A to nielen v rodine: manžel k manželke a naopak, deti k rodičom a naopak, ale aj na pracovisku, v autobuse, na ulici, v obchode a všade, kde sa stretávali s ľuďmi. Vrúcne oľutujeme, čo sme zameškali. Lebo: čo dobrého sme urobili niektorému zo svojich blížnych, to sme Pánu Ježišovi urobili. Malo by sa nám všetkým na tejto slávnosti podariť urobiť jeden krôčik bližšie k tomu ideálu, čo žiada  od nás Pán Ježiš. Na znak dobrého predsavzatia, že v budúcom roku budeme pozornejší k ostatným ľuďom. Potešme ich. Neublížme im, neurazme nikoho, ale všetci žime pre šťastie iných. V tom bude spočívať aj naše vlastné šťastie pozemské i nebeské. A M E N.

utorok 18. septembra 2018

Svätá Omša

"Oj, keby sme mohli vidieť, čo sa na oltári uskutočňuje! Naše oči by nezniesli jas tohto tajomstva!" - hovorieval užasnutý Leopoldo Mandič. Často opakoval klerikom: "Na kňazskú vysviacku sa treba pripraviť, lebo život kňaza sa stane životom Krista, ktorý sa obetuje na oltároch, stane sa Kristovými ústami, ktoré chlieb a víno premieňajú v Telo a krv Krista Ježiša. Jeho ruky sú ruky, ktoré sa dotýkajú Ježiša a rozdávajú ho dušiam. Svätou omšou kňaz uskutoční najvážnejší čin svojho dňa." Koľkokrát slúži kňaz svätú omšu, uctí si Boha, potešuje anjelov, povzbudí veriacich, pomáha trpiacim, mŕtvym zadovažuje pokoj a sám sa stáva účastným všetkého dobrého." Keď pri oltári vo svojich rukách rozochvených od dojatia držal najsvätejšiu hostiu, obetoval obetoval ju nebeskému Otcovi a žiadal si nejakú osobitnú milosť, bol si istý, že ju hneď dostane, hoci bola aká veľká. A  Boh ho vypočul. 


nedeľa 9. septembra 2018

Pravidlá

Už od čias svätého Pavla vidíme záujem Cirkvi o presnosť obradov a o liturgický poriadok. Verím, že to nie je len tak. Pravidlá sú dôležité, poriadok a program nie sú nevyhnutné zlé. Vlastne sú nenahraditeľné pre dobrý, zbožný a pokojný život. Bez programu a ustálenosti by sa nám podarilo splniť len málo z pracovného dňa. Určite ste sa nestretli s rodičmi ktorým by vadilo, že ich dieťa dookola opakuje slovo ďakujem, alebo manželka že musí stále počúvať vetu: "Ľúbim ťa."Vernosť zaužívanej forme je spôsobom prejavovania lásky.

nedeľa 12. augusta 2018

Achabovo kráľovstvo a prorok Eliáš

Achab, syn Omriho, stal sa kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku Asu, kráľa Júdu, a panoval dvadsaťdva rokov nad Izraelom v Samárii. Achab, Omriho syn, robil, čo sa nepáčilo Jahvemu a bol horší ako všetci jeho predchodcovia. To bolo ešte najmenej, že napodobňoval hriechy Jeroboama, Nabatovho syna, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, a začal slúžiť Bálovi a klaňať sa mu. Postavil oltár v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. Achab postavil tiež svätý stĺpik a vykonal ešte iné urážlivé veci, ktorými hneval Jahveho, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. Eliáš Tišban z Tišbe, mesta v Galaade, povedal Achabovi: "Na život Jahveho, Boha Izraela, ktorému slúžim, v týchto rokoch nebude rosy, ani dážďa, ak len nie na môj rozkaz."  Achab šiel v ústrety Eliášovi. Keď Achab uzrel Eliáša, povedal mu:"Pozrime sa, to si ty, pohroma Izraela!" Eliáš mu odpovedal:"Nie ja som pohroma Izraela, ale ty a tvoja rodina, lebo vy ste opustili Jahveho a šiel si za bálmi. Teraz zvolaj celý Izrael ku mne na horu Karmel, tiež štyristopäťdesiat Bálových prorokov, ktorí jedávajú pri Jezabelinom stole!"

streda 8. augusta 2018

Bašovský Štefan

Národný a osvetový pracovník medzi americkými Slovákmi. Jeho rodičia pochádzali zo západného Slovenska. Základnú školu navštevoval v Lansforde, PA, vyššiu školu v Coaldale, PA, kolégium v Cantosville, MD, seminár v Overbrooku, PA. za kňaza ho vysvätili 30. mája 1931. Viedol púť svojich farníkov do Ríma v roku 1933, vtedy navštívil aj Pribinove jubilejné oslavy v Nitre a nadviazal osobné styky s J. Postényim, správcom Spolku sv. Vojtecha. Medzi americkými Slovákmi propagoval svätovojtešskú tlač, aby si zachovali vieru predkov, národné povedomie i náboženské tradície. 

sobota 30. júna 2018

Škapuliarska púť Topoľčianky 2018


V dňoch od 11. do 15. júla sa uskutoční tradičná Škapuliarska púť v obci Topoľčianky. V tomto roku to bude 332. púť, keď sa pútnici v obci Topoľčianky zídu na Škapuliarskej púti, ktorá bude spojená s prijatím nových členov do Škapuliara. V sobotu 14. júla 2018 o 20:00 hod. bude hlavným celebrantom J. Exc. Mons. Viliam Judák nitriansky biskup. Duchovné podujatie vyvrcholí slávnostnou svätou omšou v nedeľu 15. júla 2018 o 10.30 hod. na miestnej Kalvárii. Hlavným celebrantom bude generálny vikár Mons. Peter Brodek.



utorok 12. júna 2018

Svätý Anton Paduánsky

Narodil sa okolo roku 1195 v Lisabone Portugalsku. Prijali ho medzi rehoľných kanonikov svätého Augustína. Čoskoro po kňazskej vysviacke prestúpil k Menším bratom, aby mohol ísť šíriť vieru medzi africké národy. Namiesto toho sa však stal úspešným kazateľom vo Francúzsku a v Taliansku, obrátil mnoho bludárov a ako prvý vo svojej reholi učil bratov teológiu. Zomrel 13. jún 1231 Arcella, dnes časť mesta Padova, Taliansko.










1.








2.








3.








4.








5.

















1. Prvý človek?
2. Mesto v ktorom vyrastal Ježiš?
3. Neveriaci apoštol?
4. Prvá Božská osoba?
5. Ako sa volá svokra Rút?

utorok 5. júna 2018

Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Úcta k srdcu Ježišovmu sa objavuje v kresťanstve už v ranom stredoveku, najmä u niektorých mystikov. Jej teologické základy položil sv. Ján Eudes (1601 - 1680) a podporili ju videnia sv. Margity Márie Alacoque v r. 1673 - 1675. Cirkev vidí v Božskom Srdci "hlavný znak a symbol tej lásky, ktorou Božský Vykupiteľ neprestajne miluje Večného Otca i všetkých ľudí. Pozoruhodnou črtou úcty je odprosenie za urážky, ktorými ľudia znevažujú Ježiša v Eucharistii. Sviatok Srdca Ježišovho sa slávi v júni, v piatok po druhej nedeli po zoslaní Svätého Ducha.












B
S
K
Ň
A
Z
R
R


D
I
K
C
N
O
E
A


E
A
R
E
I
V
A
B


P
J
S
M
J
T
D
B


ô
E
T
E
O
Ž
A
U


S
I
D
B
Š
V
M
N


T
Á
O
O
V
O
K
I


N
S
P
O
V
E
Ď
A











Vyrieš osemsmerovku: Birmovka, Sobota, Krst, Adam, Rabbuni, Spoveď, Nádej, Viera, Kňaz, Noe, Pôst

Boh nám dáva veľa veci len preto, aby sme mu ich obetovali. Aj on prijal ľudské telo preto, aby ho obetoval na kríži a dal ho ľuďom za pokrm. Hans Urs von Baltasar 

streda 16. mája 2018

Ján Nepomucky

Svätý Ján Nepomucký sa narodil v roku 1345 a zomrel v roku 1393. Bol kňazom a mučeníkom v časoch sporov medzi pražským arcibiskupom a Václavom IV. Podľa tradície sa stal obeťou zachovania spovedného tajomstva ako spovedník kráľovnej manželky Žofie. Vedzte bratia moji milovaní; každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomaly do reči a pomaly do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

Rieš osemsmerovku: IZAIÁŠ, YZOP, INRI, MIŠKO, LIPA, BÓZ, MY, VY

J
B
Á
A
N
M
Y
Ó
N
P
E
I
I
Z
A
I
Á
Š
N
P
O
L
O
K
R
M
V
P
U
O
I
C
M
Y
K
Y

streda 9. mája 2018

Hodnota kultúry života a kultúry smrti

Pojem "kultúra života" a "kultúra smrti" použil prvý krát v roku 1995 pápež svätý Jan Pavol II. v encyklike "Evangelium vitae - Evanjelium života". Reagoval tak na celosvetové útoky proti hodnote ľudského života, ľudskej dôstojnosti a zdôraznil, že právo na život je neodňateľné. 

Kultúra života
- prijíma deti vtedy a tak, ako prídu
- zaručuje počatému ešte nenarodenému právo prísť na svet
- zaručuje postihnutým rozvíjať svoje schopnosti 
- zaručuje chorým a starým ľuďom primeranú starostlivosť

Kultúra smrti
- šíri potraty
- podporuje antikoncepčnú mentalitu
- podporuje umelé oplodnenie
- povoľuje eutanáziu
- podporuje ideológiu rodovej rovnosti (gender)


štvrtok 26. apríla 2018

Hodnota a rebríček hodnôt


Každá rodina si vytvára vlastný životný štýl v súlade s vierou, tradíciami, kultúrnymi koreňmi a jej ekonomickými, ekologickými i sociálnymi prostriedkami. Má vlastný spôsob myslenia, cítenia a potvrdzovania istých princípov, ktoré sa buď dedia, alebo nadobúdajú kritickým myslením a dôkladným uvažovaním. Tak sa vytvára základ výchovy a odovzdávania hodnôt a princípov mladším generáciám. Každé dieťa vyrastá v rodine, ktorá sa opiera o svoju vlastnú filozofiu. Preto sa svojím správaním v škole deti líšia. Takýmto spôsobom je potrebné dieťaťu aj vysvetliť, prečo nie je napríklad také isté ako spolužiaci. Treba mu povedať, že je to tým, že rodina vyznáva určité hodnoty, ktoré sú možno iné, ako majú spolužiaci.



foto: https://www.dzbancitatov.sk/profil/viera/

nedeľa 15. apríla 2018

Obeta za naše hriechy


   Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
   Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá.
   V tomto úryvku zo Svätého Písma 1 Jn 2,1-5a je tu opäť výzva k nádeji a vlastne aj výzva k obráteniu. Veta: "On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta." je neuveriteľne optimistická. Za to zlé, čo tu bolo, čo je a čo bude, je už raz a navždy obeť podaná. Inými slovami: všetko môže byť odpustené, Boží dar zmierenia je pripravený. Ide len o to, obrátiť sa, čiže prijať to, čo Boh pripravil. Táto pravda je často zabúdaná. Občas niekto propaguje, že je potrebné uzmieriť Krista. Ale podľa Písma on sám je našim zmierením. Našou úlohou je poprosiť o odpustenie.


streda 4. apríla 2018

Mať alebo byť?

Človek túži po naplnenom živote: chce byť šťastný, Kľúčom k získaniu šťastia je naučiť sa dávať. Človek musí najprv dať, rozdať, mať z toho radosť a Boh to potom vráti mnohonásobne viac. Musíme sa naučiť dávať bez očakávania toho, že niečo dostaneme. Naučiť sa mať radosť už z dávania. Skús vysvetliť výrok Alberta Einsteina "Jedna osoba nemôže zmeniť celý svet, ale ty môžeš zmeniť celý svet jednej osoby"! 


nedeľa 18. marca 2018

Päť ciest medzi človekom a Bohom

Boh hovorí k človeku cez Sväté Písmo, teda Bibliu. Tiež cez stvorené veci. Boh sa ozýva v človeku prostredníctvom svedomia. Človek komunikuje s Bohom dvoma spôsobmi: modlitbou a prostredníctvom sviatostí. Cestou Božej reči prostredníctvom vesmíru a prírody. Svedomie je posledným činiteľom ľudského konania. Preto človek, ktorý nikdy nepočul nič o Bohu, mal by sa riadiť svedomím. Zostávajú tri cesty: Biblia, modlitba, sviatosti.



nedeľa 4. marca 2018

Ježiš vyháňa predavačov a peňazomencov z chrámu.

V úryvku z Jánovho evanjeliá Ježiš vyháňa ľudí z chrámu. "V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“" (Jn 2, 14-17) Situácia ktorá je v tomto úryvku sa ťažko chápe. My sa domnievame, že sa Bohu musia páčiť kostoly naplnené do prasknutia ľuďmi. Bývame nadšení, keď vidíme mohutné zástupy veriacich na pútnych miestach Slovenska i v zahraničí. Prežívame podobnú eufóriu, akú prežívali každoročne Židia, keď sa v období významných sviatkov zhromažďoval takmer celý národ v Jeruzalemskom chráme. Pre nás je to vzrušujúce vidieť také množstvo ľudí, ktorí sa hlásia k viere. V evanjeliu vidíme, že Ježiša nenadchýna množstvo ľudí, lebo on vidí do sŕdc a vie ako sa kto chová mimo sviatkov a mimo chrámu. V úryvku v Jánovom evanjeliu čítame, že  Ježiš ľudí z chrámu vyháňa. V celom úryvku ho však nevidíme, žeby ľudí do chrámu naháňal, ako to zvykli robiť naši otcovia a matky a zvykneme to po nich opakovať aj my a nazývame to náboženskou výchovou. Pred Bohom nemá cenu to, čo sa nedáva z presvedčenia a z lásky.    


streda 28. februára 2018

Práca a jej zmysel

Prácou môžeme označiť každú cieľavedomú činnosť, ktorá vytvára hodnoty a služby. Práca môže mať viacero významov: človek v práci uskutočňuje svoje povolanie pretvárať svet a zdokonalovať ho podľa úmyslov Stvoriteľa, realizuje svoje prirodzené schopnosti, rozvíja a zároveň aj ľudskú spoločnosť a vytvára kultúru. Práca je teda dôležitá, ale nie je tá najvyššia priorita nášho života: práca je pre človeka nie človek pre prácu. Práca je Božou úlohou pre človeka. Úlohou človeka je chrániť dielo stvorenia a pokračovať v ňom.

1.Prvý zo siedmych hlavných hriechov?
2.Tretí dar Ducha Svätého je dar ...
3.Mojžišov brat?
4.Brat Metoda?
5.Príbuzná Panny Márie, mama Jána Krstiteľa.

1.




2.




3.




4.





5.