Veľkonočná nedeľa

 

A	T	N	I	C	A	Y	H
Š	U	V	E	Ľ	K	A	N
Á	O	G	N	O	N	Č	A
R	E	N	U	D	Á	J	F
D	O	N	L	S	E	A	E
Z	N	O	M	D	T	Č	T
E	V	Í	E	Ľ	A	U	Š
Á	R	A	M	O	D	O	S

Hyacinta, Augustus, Handlová, Štefan, Sodoma, Rím, Ezdráš, Noe, Čaj

Svätý Patrik

 

Sv. Patrik sa narodil okolo roku 385 v rímskej provincii Británia (dnešné Anglicko). Keď mal 16 rokov, odvliekli ho írski piráti a predali v Írsku za otroka. Tu bol pastierom oviec a vnútorne sa obnovil. Po šiestich rokoch sa mu podarilo ujsť z otroctva a vrátiť sa do svojej vlasti. Pod vedením sv. Germána študoval v Auxere (dnešné Francúzko). Roku 432 ako biskup a misionár odchádza do krajiny, kde bol otrokom, aby tam hlásal Kristovo evanjelium. Napriek mnohým ťažkostiam obrátil celé Írsko ku kresťanstvu a roku 444 založil biskupské sídlo v Armaghu pri Belfaste. Zomrel roku 461. Jeho sviatok sa spomína v deň 17. marca vo viacerých rukopisoch Hieronymovho martyrológia ako aj v Bédovom martyrológiu (začiatok 8. stor.). Do Rímskeho kalendára bol zapísaný roku 1631. Je patrónom Írska a Islandu.

Svätý Ján z Boha

 

Sv. Ján z Boha sa narodil roku 1495 v Portugalsku. Mal veľmi dobrodružný život a plný nebezpečenstiev, najmä vo vojenskej službe. V januári 1539 po vypočutí kázne bl. Jána Avilského zažil vnútornú premenu. Zasvätil svoj život chudobným a chorým. V Granade v Španielsku založil nemocnicu a zhromaždil okolo seba spoločníkov, ktorí potom po jeho smrti založili rehoľu Milosrdných bratov svätého Jána z Boha. Zomrel 8. marca 1550 v Granade. Mal 55 rokov. Roku 1571 pápež Pius V. schválil kongregáciu Milosrdných bratov ako združenie podliehajúce biskupom a pápež Sixtus V. roku 1586 ako riadnu rehoľnú spoločnosť skladajúcu sa z rehoľných bratov. Ján z Boha (toto meno mu dal granadský arcibiskup) zomrel kľačiačky s krížom pritisnutým k prsiam so slovami: „Ježiš, Ježiš, do tvojich rúk porúčam svoju dušu." Za svätého bol vyhlásený roku 1714. Milosrdní bratia do roku 1955 mali kláštory a nemocnice aj na Slovensku: v Bratislave, v Skalici a v Spišskom Podhradí.

Svätý Polykarp

 

Sv. Polykarp, žiak apoštolov a biskup v Smyrne, priateľ sv. Ignáca Antiochijského, sa vybral do Ríma, aby s pápežom Anicetom prerokoval otázku slávenia Veľkej noci. Okolo roku 155 ho uväznili a nútili ho, aby sa zriekol kresťanskej viery. Polykarp pevne a pokojne odpovedal vyšetrujúcemu prokonzulovi: „,86 rokov slúžim Kristovi a nikdy mi neublížil. Ako by som mohol zlorečiť svojmu Kráľovi, ktorý ma spasil?!" Staručkého biskupa odsúdili na smrť upálením na mestskom štadióne v Smyrne. O jeho mučeníctve máme hodnovernú správu v Liste Smyrnianskej cirkvi (XXI), ktorý kladie jeho mučeníctvo na 23. február. V sýrskom breviári zo IV. storočia je deň spomienky tiež 23. februára.

Aspekty ikonografie a ikonológie

 

V podrobnom zázname v katalógu z roku 2001 Cecilia Prete vystopovala štúdie, v ktorých sa hovorilo o zadných dverách. V roku 1958 bol pripísaný Corradovi Giaquinto, v monografii apúlskeho maliara, ktorú zrekonštruoval Mario D'Orsi, na základe prísnejších dokumentačných a štylistických pozorovaní navrhnutých o Carlo Barbieri a zdieľaný kňazom, by mal byť namiesto toho pridelený Enricovi Scipionemu Cordieri. Je to maliar, ktorý mal viac ako ktokoľvek iný blízko k Michelangelovi Ricciolinimu pri tvorbe fresky klenby so Svadbou Bakcha a Ariadny (63. tabuľka), a prijímateľ platieb opäť v roku 1721 za «rôzne zdobené činy do galérie"

Milan Stanislav Ďurica

Milan Ďurica sa narodil 13. augusta 1925 v obci Krivany. Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB bol kňaz, historik ktorý sa zaoberal prevažne modernými slovenskými dejinami a najmä históriou Slovenskej republiky (1939 – 1945). V roku 1943 vstúpil do rehole Saleziánov a o 13 rokov neskôr bol v Turíne vysvätený za kňaza. Študoval v Turíne, Ženeve, Leuvene a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne. Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961. V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 bol  asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborný poradca pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. Počas celého obdobia komunizmu udržiaval kontakt so Slovenskom, aj slovenským exilom. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996). Od roku 1998 sa vrátil na Slovensko. Zomrel dnes t.j. 25. januára 2024 v Bratislave vo veku 98 rokov.