Silvester 2021

 

Všetkým ktorí si pozreli tento blog prajem v Novom roku 2022 veľa Božieho požehnania, zdravia a aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý.

Šumichrast Karol

 

Karol sa narodil 19. januára 1911 v Skalke nad Váhom. Teologické štúdia absolvoval na Vysokej škole Bohosloveckej v Nitre. Ordinovaný bol 16. júna  1935 v Nitre. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Beluši, Predmieri (1935 – 1936) a v Bánovciach nad Bebravou (1936 – 1940). V roku 1940 až 1945 bol správcom farnosti v Ilave. V roku 145 odišiel do exilu v Rakúsku. Bol duchovným správcom slovenských exulantov. Podporoval organizáciu Slovenský revolučný odboj a po roku 1948 sa stal vedúcim rakúskej odbočky Slovenskej národnej rady v zahraničí. Pôsobil vo vysielači Biela légia. Roku 1951 zriadil kanceláriu Slovenskej charity v Salzburgu. Roku 2000 bol menovaný za čestného kanonika nitrianskej diecézy. Zomrel 29. decembra 2003 v obci Oberalm v Rakúsku.

ThDr. Stanislav Xavér Čík, CCG.

 

Kňaz, člen rehole Tešiteľov Božského Srdca, pedagóg, novinár a spisovateľ.

Stanislav sa narodil 2. februára 1916 v mestskej časti Bratislava – Rača. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci. Gymnázium začal študovať v Bratislave. V roku 1932 vstúpil do rehole Tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani). Noviciát si vykonal v Tullnerbachu (Rakúsko), zmaturoval vo Viedni (1934). Teológiu študoval v Bratislave a Brne, za kňaza ho vysvätili 5. júla 1939. V teologických štúdiách pokračoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde v roku 1941 dosiahol doktorát teológie. Úzko spolupracoval s Ústrednou katolíckou kanceláriou. Po roku 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži. Stanislav Xavér Čík organizoval stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. Neskôr bol spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu v rámci diela Pro fratribus. V roku 1948 bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Počas barbarskej noci v apríli 1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ v júli 1950 utiekol. Na jar roku 1951 ilegálne opustil Slovensko a prišiel do Ríma, kde spolu s Antonom Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a začali vydávať časopis Hlasy z Ríma. Ako peritus sa zúčastnil na Druhom Vatikánskom koncile. Spolu s Antonom Botekom (pod pseudonymom Jozef Inovecký) napísal niekoľko kníh o postavení Katolíckej cirkvi pod komunistickým útlakom. Od roku 1971 bol vedúcim Slovenskej duchovnej služby vo Viedni. Mal mnohé kontakty na katolícke tlačové agentúry na Západe; vo Viedni pôsobil až do novembra 1989. Po návrate do vlasti žil v charitnom domove v Pezinku. Zomrel vo veku 87 v Pezinku 8. marca 2003.

Knižne mu vyšli Dejiny Mariatálu v roku 1942, Marianka pútnické miesto v roku 1991.