Dnes je spomienka na svätého Antona opáta. Keď mal 18-20
rokov, zomreli mu rodičia. Zdedil po nich tristo akrov pôdy a zodpovednosť za
mladšiu sestru. Jedného dňa počul v kostole čítať evanjelium svätého Matúša 19,
21: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať
poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Bez toho, aby sa posadil, stále
meditujúc nad týmito slovami, vyšiel z kostola. Rozdal všetok svoj majetok
okrem toho, čo on a jeho sestra potrebovali nevyhnutne pre svoj život. Vo
svojom živote zápasil s pokušeniami diabla. Jedným pokušením bolo zanechať
asketický život, aby sa mohol starať o sestru. Takisto dostával pokušenia, aby
zveľadil svoj majetok, aby sa vrátil k peniazom a podobne. Anton odolal. Potom
mu pokušiteľ začal lichotiť, hovoril mu, aký je mocný, keď ho sám premohol,
odohnal. Keď ho raz diabol po zápase zbitého opustil, Anton zostal ležať ako
mŕtvy. Priatelia ho doniesli do chrámu. Z tohto zápasu sa len ťažko spamätával.
S výčitkou sa obrátil na Boha: „Kde si bol, keď som ťa potreboval?“ Boh mu
odpovedal: „Bol som pri tebe, pozeral som sa na tvoj boj. Videl som, že sa
nevzdávaš. Preto som zostal s tebou a chránil som ťa tak, ako som bol a stále
budem s tebou.“ Istý čas (asi dvadsať rokov) žil zamurovaný v jednej
miestnosti, priatelia mu nosili chlieb. Množstvo ľudí za ním stále prichádzalo.
On sa ich snažil odohnať, pretože chcel byť sám. Nakoniec mu vyvalili aj dvere
na miestnosti. Mnohí sa vďaka nemu obrátili, uzdravili na duši a niektorí aj
zostali u neho, aby sa učili jeho spôsobu života. Týchto považujeme za prvú
rehoľnú komunitu v dejinách, aj keď to nebolo presne ono, čo dnes myslíme pod
pojmom rehoľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára