sobota, 5. marca 2016

Krištof Bartolomej Anton kardinál Migazzi

   Krištof Bartolomej Anton kardinál Migazzi sa narodil 20. októbra 1714 v talianskom meste Trident. Zomrel 14. apríla 1803 vo Viedni Rakúsko. Rod Migazzi (z Wallu a Sonnenthurmu) pochádza z kraja medzi Švajčiarskom, Talianskom, Veltlínom (Val Tellina, územie medzi Berninskými a Veltlínskymi Alpami v dnešnom Lombardsku, kde preteká rieka Adda). Rodokmeň siaha do začiatku 13. storočia až po Oberta di Pedisima, ktorý vlastnil majetky v Pedisime a Val Telline, v dnešnej provincii Sondrio.
  Mladý Krištof bol pracovitý a veľmi skromný. Strednú školu absolvoval v Tridente a v Insbrucku. Kardinál Lamberg ho vyslal v roku 1732 na štúdium teológie do Ríma do kolégia Germanicum Hungaricum. Z Ríma sa vrátil ako doktor teológie a filozofie. Na kňaza bol vysvätený 7. apríla 1738. V roku 1740 sprevádzal kardinála Lamberga na konkláve do Ríma, následne nato bol vymenovaný za kanonika v talianskom Brixene, neskôr v Olomouci. Onedlho sa stal titulárnym priorom v kláštore sv. Vavrinca Borgheto a kláštora sv. Egida vo Valsugane. Cisár Karol VI. ho vymenoval za biskupa. Mal sa stať aj pomocným biskupom Mechelu, ale cisárovná Mária Terézia ho v roku 1752 vyslala ako vyslanca k španielskemu kráľovi Ferdinandovi VI.
  Pápež Benedikt XIV ho do roku 1756 menoval biskupom koadjukturom v belgickom meste Mechelene. Pätnásteho marca 1757 bol menovaný arcibiskupom Viedni. Arcibiskupom prímasom bol až do roku 1803 čiže do svojej smrti. Papež Klement XII ho 23. novembra 1761 vymenoval za kardinála, s titulárnym kostolom Sant Quattro Coronati. Krištofa kardinála Migazziho Mária Terézia 10. novembra 1761 znovu vymenovala za administrátora vo Vacove. Biskupstvo spravoval až do roku 1786, kedy z dôvodu zákona vydaného Jozefom II. rezignoval. Zákon smeroval proti Migazzimu, lebo kritizoval cisárove zasahovanie do cirkvi. Nepáčilo sa mu cisárove zasahovania do cirkevnej správy, rušenie reholí a kláštorov. V krajinách monarchie bolo zrušených viac ako 700 kláštorov. Tieto záležitosti prišiel napokon do Viedne riešiť aj pápež Pius VI., ale bez úspechu. Jozef II. ustanovil zákon, podľa ktorého vysokí cirkevní hodnostári nesmú spravovať viacero vysokých úradov. Dúfal, že kardinál Migazzi sa vzdá arcibiskupstva Viedne, ktoré bolo oveľa chudobnejšie ako arcibiskupstvo Vacov, ale Migazzi sa nečakane vzdal biskupského úradu vo Vacove. Napriek týmto krokom, Jozef II. si kardinála Migazziho vážil a prejavoval mu úctu.
   V roku 1779 po vymretí zlatomoravského rodu Paluškovcov získal kúpou od eráru panstvo Zlaté Moravce. Ako majorátny pán prestaval kaštieľ, budoval park a v roku 1785 úplne prestaval a zväčšil farský chrám sv. Michala archanjela v Zlatých Moravciach, o čom svedčí tabuľa na priečelí chrámu a pamätná tabuľa vo svätyni. Postavil aj kostol v susednej dedine Martin nad Žitavou. Krištof Bartolomej kardinál Migazzi často cez letné mesiace navštevoval Zlaté Moravce, ktoré sa stali i jeho letným sídlom. 


Literatúra:
1. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. [cit. 2016-03-05]. Stránka Krištof Bartolomej Anton kardinál Migazzi (angl.)
2. VICZIÁN, János. Hám, János. In:  Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [cit. 2016-03-05].Dostupné online.(maď.)
3. A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [cit. 2016-03-05].Dostupné online. Heslo: Migazzi 
4. foto archív autora

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára