Prečo máme pocit, že tlačidlo vo výťahu nestačí stlačiť len raz? Prečo si v autobuse najradšej sadáme dopredu a v kostole dozadu? Prečo si dávame do tela robiť diery, do ktorých upevňujeme šperky? Prečo sa dožadujeme inštrukcií a potom sa hádame s osobou, ktorá nám ich dáva? Aký zmysel má kravata? Rozumné správanie nepatrí k našim charakteristickým vlastnostiam. Ak však chceme vidieť ľudí na pokraji šialenstva, sledujeme, ako sa rodiny počas Vianoc správajú k malým bábätkám Chúďa dieťa nič netuší. Ešte sa zotavuje s príchodu na tento svet, keď ho rodina začne zdobiť, akoby bolo rozkošným šteniatkom na prehliadke psov. Červená kožušinová čiapka s bielym brmbolcom. Strelené škriatkovské topánočky vpredu vykrútené dohora. Keď toto bábätko dorastie do puberty, začne nosiť neforemné džínsy a dá si urobiť tetovanie, dospelí pri pohľade naň zastonajú. A darčeky, čo dávame! Boh prišiel na svet ako dieťa. "A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami" (Jn 1,14). Ježiš neprišiel na svet rovnako ako človek, ale ako človek. Musel znášať pubertu, uhrovitú pleť, horúce počasie a pomätených susedov. Boh sa stal od hlavy po päty človekom. Stvoril hviezdy a naplnil vodou moria, a spal na slame v maličkej maštaľke v Betleheme. Prečo ... ?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára