Boh k nám hovorí i cez udalosti. Je zaujímavé, že hebrejský výraz dabar znamená súčasné slovo i udalosť. V orientálnej mentalite bolo ľuďom ďaleko zrozumiteľnejšie, že každé Božie slovo je zároveň čin, udalosť a každá udalosť je zase Božím slovom. Nemyslím tým však naše skratky, keď chlapec nabúra na bicykli a maminka mu povie, no len premýšľaj, čo ti chcel Pán Boh povedať. Tým mu maminka vo vzťahu k Bohu asi veľmi nepomôže. Ale je pravda, že každá udalosť je Božou výzvou, je pozvaním, vyučuje nás, pozýva nás do Božej blízkosti. To však neznamená, že všetko, čo sa nám stane, si Pán priamo praje. Napriek tomu platí, že je schopný každú udalosť v našom živote použiť na niečo dobré. Vie obrátiť v dobro aj otvorené zlo, náš hriech, ale na to potrebuje nás. Potrebuje našu dôveru, našu oddanosť, naše pokánie, naše pozvanie do každej situácie. Potrebuje, aby sme pred jeho tvárou prijali všetko, čo sme prežili, a aby sme to plne vložili do jeho rúk. Potom je šanca, že časom nielen porozumieme tomu, čo sa stalo a prečo sa to stalo, ale že to tiež prijmeme ako niečo, čo nás premenilo a posunulo bližšie k Bohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára