streda, 7. januára 2015

Čo urobil Peter, keď kohút druhýkrát zaspieval?


Veta, ktorá opisuje Petrovu reakciu po druhom zaspievaní kohúta sú to posledné slová v štrnástej kapitole v Markovom evanjeliu „V tom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.“ (Mk 14, 72 Sväté Písmo, Nový Zákon, Vydal Spolok Svätého Vojtecha, Trnava 2001), je nevyjasneným problémom pre prekladateľov do moderných jazykov. Problém podľa Blažeja Štrbu je v samotnej pôvodine, ako to dosvedčujú rôzne textové varianty. Najťažší a súčasne najlepšie doložený textový variant však zdanlivo nedáva zmysel. Problém je skúmaný z uhla pohľadu textovej kritiky, gramatického rázu slovesa a syntaktickej väzby. Lectio difficilior sa javí ako pôvodná verzia. Po krátkej prezentácii lexikálneho problému tohto slovesa a po kontextuálnom skúmaní použitia slovesa je preložený možný preklad podľa Blažeja Štrbu, zodpovedajúci dynamike rozprávania Petrovej osobnej situácie: „a chytil sa (za hlavu) a plakal.“ Takéto Markovo vykreslenie Petrovej reakcie predstavuje plastickejšie Petrovu impulzívnosť a moment Petrovho uvedomia si jeho zapretia, tam kde iní synoptici charakterizujú len Petrovo plakanie ako „horké“.
A hneď kohút zaspieval po druhýkrát (Mk 14, 72) Príslovka hneď naznačuje rýchly obrat v deji. Spev kohúta Petrovi pripomenul Ježišovu predpoveď, ktorá sa v tej chvíli naplnila. Chytil sa (za hlavu) a plakal. Marek na rozdiel od ostatných synoptikov, nespomína, že Peter horko zaplakal (Mt 26, 75; Lk 22, 62). Petrov stav zobrazuje gestom: keď kohút druhý raz zaspieval, Peter sa rozpamätal na Ježišov výrok a následne urobil gesto. Marek týmto slovesom veľmi zreteľne vyjadruje impulzívnosť Petrovej povahy. Na jednej strane jeho dušovanie, že Ježiša nikdy neopustí, a na druhej strane silné emotívne gesto a plač, keď si uvedomil svoju vinu.
Augustín krásne porovnáva pády dvoch vodcov Dávida a Petra. Vysvetľuje, že tak ako Dávid, ktorý musel robiť pokánie po svojich ťažkých hriechoch a zostal vo svojej funkcii kráľa, tak aj Peter, keď vyronil slzy a ľutoval, napriek zapretiu Pána zostal apoštolom. Obaja, kráľ Dávid a apoštol Peter, sú príkladmi náboženských vodcov, ktorí, potom ako ťažko zhrešili a vykonali úkon pokánia, pokračovali vo svojich úradoch. Peter a Dávid sú obrazmi vodcov, ktorí sa stanú pokornými prostredníctvom svojej vlastnej skúsenosti hriechu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára