pondelok, 14. septembra 2015

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa ona osobitne uctieva. Šaštín je mestečko na západnom Slovensku, jedno z najznámejších mariánskych pútnických miest so zázračnou sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nábožná Angelika Bakičová, manželka hradného pána Imricha Czobora, zažila od svojho manžela veľa trpkosti. Raz vezúc sa s ním v koči, došlo k manželskej hádke prudký manžel Imrich nechal zastaviť koč a Angelika sa musela s koča porúčať i so svojou komornou. Ponížená Angelika so slzami v očiach na tomto mieste pokľakla a začala sa modliť K Sedembolestnej Matke za obrátenie manžela. Vzorom sa jej stala Panna Mária, ktorá v tichosti znášala utrpenie. Možno dnes by mnoho žien pristúpilo k výčitkam, kriku, nadávkam, ohováraniu. No však Angelika nie nebola taká a vzorom jej bola Panna Mária. Zároveň Angelika dala sľub, že ak sa manžel skrz vrúcnu modlitbu zmení dá zhotoviť sošku Panny Márie Sedembolestnej a z úcty ju dá postaviť na tomto mieste, na pamiatku tejto udalosti. Stalo sa. Keď sa uberala poľnou cestou s komornou späť, udivene Angelika zbadala svojho manžela. Manžel vystúpil s koča a so slzami v očiach ju objal a prosil o odpustenie. Angelika mu šťastná povedala o svojom sľube, ktorý učinila. I dala vyhotoviť sochu, ako sľúbila. V roku 1736 prišli do Šaštína pavlíni, vybudovali tam kláštor s nádherným barokovým kostolom. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej matky. Pápež Benedikt XIII. roku 1717 dovolil, aby Slováci uctievali Pannu Máriu Sedembolestnú ako osobitnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštinský mariánsky chrám titulom "basilica minor" a roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha. Dňa 15. septembra 2015 na sviatok Sedembolestnej bol hlavným kazateľom arcibiskup Cyril Vasil, ktorý mal ako vždy vynikajúcu kázeň s ktorej vyberám týchto pár riadkov: "...Tí, ktorým bola autorita ľudským, alebo i Božím právom zverená s ňou neraz ľahkomyseľne a hriešne hazardujú, zabúdajúc na to, že práve vtedy, keď sa s pocitom nadradenosti, bez lásky a bez zodpovednosti stavajú pred tých, ktorí boli zverení ich starostlivosti, v skutočnosti v ich srdciach búrajú aj zvyšky dôvery a podkopávajú základy rodinného, občianskeho i cirkevného spoločenstva. A je úplne jedno, či by sa tak správal otec alebo matka dávajúci zlý príklad svojim deťom, úradník, čakajúci na úplatok, alebo jednajúci s človekom ako s číslom, najčastejšie ako s nulou, policajt, ktorý nechráni a nepomáha ale zneužíva svoju právomoc, kňaz, ktorý je povýšenecký, lakomý alebo hrubý, biskup, ktorý by sa v prvom rade vnímal cez prizmu svojho úradu, alebo minister, či poslanec, keď sa školene usmieva do kamery šliapuc si po jazyku, popierajúc fakty odkazujúc nám tak nepriamo, že mu aj tak nič nemôžeme urobiť. ..."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára