Dejiny ateizmu

Pri ateizme predkresťanskom a mimokresťanskom ide o otázku, či je v kultúrach pozorovaťeľný pozitívny a radikálny ateizmus. Pre oblasť juhoázijských kultúr chýbajú spoľahlivé monografie, nefalšované európskym uhlom pohľadu-tu v tomto prípade nemôže byť o radikálnom ateizme reč. V grécko-rímskej antike je ateizmus hodnotený z nábožensko-politického hľadiska, úplné popieranie Boha nemožno však preukázať. V dejinách izraela nie je preukázaťeľný pozitývny ateizmus. Bezbožník v žalmoch nie je ten, kto popiera existenciu Jahveho, ale sa nestará o neho a jeho príkazy. Ateizmus kresťanov počas rímskej ríše pozostával z toho, že si neuctievali oficiálnych Bohov rímskej ríše, ale vzhľadom na pravého Boha ateistami nie sú - Justín. Novoveký európsky ateizmus je spojený s radikálnou kritikou náboženstva a rozvinul sa v troch typoch

1) radikálny ateizmus s kategoricko-doktinálnou argumentáciou vzišiel u materialistov francúzskeho osvietenstva.

2) racionalisticko-empirický typ skeptického ladenia

3) humanisticko-emancipačný typ

Ateizmus, teda odmietanie viery v existenciu bohov alebo božstiev, má dlhú a pestrú históriu. Tu je stručný prehľad:

 

Staroveké obdobie: Ateistické myšlienky sa objavili už v starovekom Grécku a Indii. Filozofi ako Demokritos a Epikúros v 5. storočí pred naším letopočtom argumentovali v prospech materializmu, ktorý odmieta existenciu božských bytostí.

 

Stredovek: V stredoveku bolo ateizmus zriedkavý a často prenasledovaný. V tomto období dominovala náboženská ortodoxia, a tí, ktorí spochybňovali existenciu boha, boli často označovaní za heretikov.

 

Osvietenstvo: V 18. storočí, počas obdobia osvietenstva, sa ateizmus stal viac rozšíreným. Filozofi ako David Hume a Immanuel Kant, hoci neboli ateisti, spochybňovali tradičné dôkazy o existencii boha, čím podporovali sekularizmus a skepticizmus.

 

Moderná doba: V 19. a 20. storočí sa ateizmus stal významnejším hnutím, najmä vďaka vedeckým objavom a filozofickým prácam. Charles Darwin a jeho teória evolúcie mali veľký vplyv na rozšírenie ateistických myšlienok.

 

Súčasnosť: Dnes je ateizmus rozšírený po celom svete a existuje mnoho organizácií a hnutí, ktoré podporujú sekularizmus a vedecký skepticizmus. Ateizmus je často spájaný s humanizmom a obhajobou ľudských práv.

Zdroj: moje poznámky

Slobodomurári

Historický pôvod slobodomurárstva sa doposial nepodarilo dosiahnút. Jednou z hlavných príčin je sama povaha čo najprísnejšieho tajomstva, ktorým sa vždy zahalovali slobodomurárske lóže. V roku 1717 sa spojili štyri anglické slobodomurárske lóže a utvorili prvú Veľkú lóžu na čele s velmajstrom Antonom Sayerom. Tento rok sa považuje v bežnej literatúre za počiatok novodobého slobodomurárstva. Ale už sám fakt, že tú Velkú lóžu vytvorili štyri predtým jestvujúce lóže - boli to lóža sv. Pavla so sídlom v hoteli Hus, Lóža hotela Koruna, Lóža hotela Jablko a Lóža taverny U Romana - jasne dokazuje, že išlo iba o nový typ organizácie, nie o skutocný pociatok lóžových združení. Najstaršie zachované konštitúcie slobodných murárov dokumentujú ich prísne náboženské založenie. Slobodomurárske zoskupenia vznikali preto, lebo ked boli murári v spolocenstve lahšie sa im zohánala práca. Vyberali si ich iniciatory stavieb, teda v staroveku cisári a králi, potom aj pápeži, biskupi a hlavne opáti, ktorí zasväcovali svojich mníchov do stavebného umenia a casto si ich brali so sebou pri otváraní nových kláštorov.  Ako som už vyšie spomínal po spojení štyroch anglických lóží sa zmenil spolok murárov z krestanských tradícií na slobodu vyznania. Ich náboženstvo

pozostáva v tom, aby boli dobrými a lojálnymi mužmi. Túto základnú konštitúciu (ústavu) skomponoval Dr. James Anderson v roku 1722.

Hlavné symboli Slobodomurárov sú: tri trojuholníky, kružidlo a uhlomer.

Medzi známych slobodomurárov sa radia Dr. Eduard Beneš, Dr. Štefan Osuský, Milan Rastislav Štefánik,

Alois Rašín, T.G.Masaryk.

Foto:http://www.aktuality.sk/fotogaleria/130977/zahadni-slobodomurari-zalozili-velku-lozu-slovenska

Zdroj: Milan S. Ďurica, Slobodní murári včera a dnes, Lúč 2007.

Recenzia: Evanjelium podľa JUDÁŠA

 
Evanjelium podľa Judáša je výsledkom úzkej spolupráce medzi rozprávačom príbehu a učencom. Nezvyčajné partnerstvo medzi Jeffreym Archerom a Francisom J. Moloneym sa vytvorilo po tom, keď sa Archer obrátil na kardinála Carla Mariu Martiniho a požiadal ho o radu, kto by ho mohol sprevádzať v tomto náročnom projekte. Spomedzi mnohých absolventov pontifikálneho biblického ústavu vybral kardinál Martini profesora Francisca J. Moloneyho, ktorý zavŕšil štúdiá v tomto ústave v roku 1972 a svoje doktorandské štúdium dokončil v Oxforde roku 1975. Išlo o odvážny a zároveň jednoduchý projekt. Archer chcel napísať príbeh pre čitateľov dvatsiateho prvého storočia, zatiaľ čo Moloney mal ručiť za to, že jeho výsledok bude dôveryhodný pre kresťana alebo žida žijúceho v prvom storočí či sa to podarilo autorovi to musia posúdiť čittelia sami.
Na 109 stranách sa odohráva príbeh Ježiša z Nazaretu a učeníka Judáša Iškariotského. Kniha je napísaná výhradne z citácií Starého a Nového zákona. Zaujímavé čítanie jednoduché a ľahko pochopiteľné. Odporúčam prečítať.
Jeffrey Archer je autorom medzinárodných kníh ako npr. Kane and Abel, The Prodigal Daughter.... . Vzdelanie získal v Oxforde je bývalým členom parlamentu s manželkou Mary má dvoch synov.
Profesor Moloney je tridsať rokov vedúcou postavou v rímsko-katolíckej teologickej tradícii. Posledných osemnásť rokov ko člen Medzinárodnej teologickej komisie Svätej stolice je v úzkom kontakte so svojim predsedom kardinálom Jozefom Ratzingerom, terajším pápežom Benediktom XVI. Je autorom mnohých štúdií o Novom zákone a jeho svete. V súčasnosti je hlavným predstaveným v rímsko-katolíckej náboženskej kongregácii Saleziáni Dona Bosca.

Moslimsky sviatok ášúrá v Karbale 30 mŕtvych.

Šiitský moslimi sa zhromaždili v juhoirackom meste Karbalá na náboženských slávnostiach pri príležitosti  smútočného sviatku ášúrá.(Sviatok ášúrá je spomienkou na smrť imáma Husajna, vnuka proroka Mohameda, ktorý zahynul v bitke pri Karbale v roku 680.)
Neoficiálne štatistiky hovoria o troch miliónoch účastníkov a 25.000 členoch bezpečnostných zložiek, ktorí vo vrcholiaci deň desaťdňového obdobia moslimského smútku dohliadajú na priebeh slávností.
28.12.2009 Počas sviatkov šiitských moslimov v pakistanskom meste Karáči v pondelok vyšplhal na najmenej 30. Podľa provinčného ministra zdravotníctva zranenia utrpelo až 63 ľudí.(uviedla spravodajská agentúra SITA).

Foto: SITA

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania je spätá s udalosťou, ktorá sa odohrala 31. októbra 1517 vo Witenbergu.  (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na Slovensku a hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera.Cirkev je neomylná vo vynášaní teologických cenzúr. Luthera vyhlásil neomylný učitelský úrad Cirkvi za heretika a jeho učenie označil za bludne a škodlivé. Toto dogmatické stanovisko Cirkvi voči Lutherovi a jeho náuke je definitívne a nemenitelné. Po tomto krátkom dogmatickom konštatovaní o reformácií mohla by cirkevná história prejst na denný poriadok. (Pomenovanie Lutherovho počínania reformáciou objektívne vôbec neobstojí. Vierouka a mravouka Cirkvi nepotrebuje a neznesie reformu. Reforma  disciplíny je možná a časom i potrebná. No Luther i disciplínu nie zreformoval, lež zdeformoval.) Cirkevné dejiny mohli by nechat reformáciu bez osobitného povšimnutia, podobne, ako nechávajú iné bludy, npr. arianizmus, nestorianizmus, monofyzitizmus. Protestantizmus je spomedzi bludov najväcší a pre cirkev znamenal najcitelnejší úder, ktorý doteraz zažila. Herézy krestanského staroveku ani netrvaly tak dlho, ani nepôsobily Cirkvi tolké škody ako protestantizmus. Toľko vyjadrenia historika Špirka vo svojej knihe Cirkevné dejiny.
Evanjelici vyznávajú Ježiša Krista ako Hlavu všeobecnej krestanskej cirkvi, vychádzajú z Písma svätého – Biblie ako pramena viery i pravidla života a z ich Symbolických kníh, Symbolické knihy (Kniha svornosti) považujú za jedine správny výklad Písma svätého, evanjelikmi sa volajú podla evanjelií, ktoré sú zapísané v Biblii – Novej zmluve.
Augsburské vyznanie z roku 1530 je po Písme svätom – Biblii základným pramenom ich viery. Podla neho sa nazývajú evanjelici augsburského vyznania, symbolom evanjelickej cirkvi a. v. je Lutherova ruža, hlásia sa do velkej rodiny evanjelických cirkví vo svete, sú pripravení spolupracovat aj s inými krestanskými cirkvami a náboženskými spolocnostami na poli ducha, charity a humanity.
Vnútorná organizácia cirkvi je založená na princípoch samosprávy a rovnoprávnosti všetkých jej clenov bez rozdielu rasy, jazyka, pohlavia a sociálneho postavenia.

Zdroj: Špirko J.: Cirkevné dejiny, Turčiansky sv. Martin: Neogrefia, 1941.

Adventisti siedmeho dňa

Adventisti siedmeho dňa organizácia, ktorá bola založená v roku 1863 v  Battle Creeku v USA štáte Michigane. Na Slovensku sú Adventisti oficiálne registrovaná cirkev, ako Cirkev Adventistov siedmeho dňa. Adventisti sedmeho dňa sa odčlenili z metodistov, baptistov a milleristov a sú im blízki svojím poňatím kresťanskej viery. Zdôrazňujú očakávanie druhého príchodu (advent = príchod) Ježiš Krista (odtiaľ aj názov advetisti). Ako svoje poslanie prijali ohlasovnie všetkým ľudom na svete posolstvo o láske Ježiša Krista a o jeho blízkom druhom príchode. Celé učenie Adventistov a ich vierouka sú založené na Biblii. Adventisti zdôrazňujú tiež zodpovednosť každého kresťana za svoje zdravie, preto doporučujú zásady zdravého životného štýlu.Vo svojej teológii sa zameriavajú aj na štúdium biblických proroctiev a podrobne vykresľujú priebeh posledných udalostí dejín sveta. Ich vierouka je vyjadrená na ich stránke http://www.casd.sk/dokumenty/vierouka.htm
Adventistické učenie o sobote a druhom príchode, napriek svojím pevným biblickým základom, vytvára určitý odstup medzi adventistami a ostatnými kresťanskými denomináciami. V súčasnosti Cirkev advenstistov s. d. víta príležitosti, pri ktorých sa môže stretávať, napĺňať potreby ľudí a vymieňať si stanoviská s inými kresťanmi, zároveň však trvá na svojich typických dôrazoch.

Zdroj: internet

Agnosticizmus

Agnostik človek ktorý zastáva názor, že určitú vec nemožno poznať, alebo dokázať jej existenciu. Táto "vec" môže byť aj ľahko spochybniteľná.  Najčastejšie uplatňovaná na ne-poznateľnosť Boha. Agnosticizmus vraví, že Božiu existenciu nie je možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Toto označenie dal na seba T.H.Huxley anglický biológ a náboženský skeptik v r. 1869 (jeho názor vo veciach rozumu používaj rozum bez toho, aby si sa dal rušiť inými vplyvmi). Je to filozofický názor popierajúci schopnosť poznania objektívneho sveta a jeho zákonitostí. Agnosticizmus vraví, že Božiu existenciu nie je možné ani potvrdiť ani vyvrátiť.
Katolícka cirkev zaujala stanovisko voči Agnosticizmu v Katechizme katolíckej cirkvi v bode
2128 sa píše Agnosticizmus môže niekedy obsahovať určité hľadanie Boha, ale takisto môže predstavovať aj ľahostajnosť,(1036) útek pred poslednou otázkou existencie a lenivosť morálneho svedomia. Agnosticizmus sa príliš často rovná praktickému ateizmu.
Na záver pripájam prejav Agnostika, odporúčam pozrieť.


Zdroj: Katechizmus katolíckej cirkvi, Agnostik,

Teologické vyrovnanie sa s ateizmom

Katolícka teológia sa odvíja od učenie I. a II. vatikánskeho koncilu (de Lubac, von Balthasar). Prvý vatikánsky koncil a jeho výsledok na ateizmus v podobe konštitúcie Dei Filius - popisuje dejinný vznik ateizmu ako dôsledok vnútro-kresťanskej herézi (protestantizmu). Druhý vatikánsky koncil dal odpoveď na ateizmus v konštitúcií Gaudium et Spes 19-21 tiež popisuje dejinný vznik ateizmu, namiesto odsúdenia však uznáva spoluvinu na jeho vzniku. Evanjelická teológia ponúka odpoveď výslovne na základe Zjavenia (Barth), alebo sa snaží o dialóg s rozumom v rámci teológie dejín (Pannenberg).

Zdroj: moje poznámky

Pozitívny význam moderného ateizmu

Židia mali zákaz zobrazovať Boha, lebo obraz urobený podľa ľudských predstáv môže nahradiť božské a zabrániť prístup k nemu, podobnú úlohu spĺňa negatívna teológia, ale aj agnostický ateizmus nás upozorňuje na nepríjemnosť myšlienkových systémov, jazykových vyjadrení a spôsobov argumentácie o Bohu.

Zdroj: moje poznámky

Ateizmus fenomén súčasnej civilizácie

Moderný ateizmus sa odlišuje od doterajších foriem už kvantitatívnym celosvetovým rozšírením, ktorého ťažisko spočíva v západnej Európe a v bývalých ateistických režimoch východnej Európy a Ázie.
1)Ateizmus sa nevníma ako zvláštny cudzorodý jav, ale sám seba vyzdvihuje vyššie nad okolité kresťanstvo a ako pokročilejší stupeň vnímania sveta.
2)Vedomie Božej prítomnosti až "smrti Boha" je základnou skúsenosťou dnešných ľudí, aj veriacich.
3)Ateizmus nielenže popiera Boha, ale sa ho snaží racionálne-kriticky prekonať a ponúknuť zmysel bez náboženstva.
4)Súčasný ateizmus ako pokresťanský jav sa zásadne líši od včasného náboženského pohanstva

Motívy moderného ateizmu
Vnútro-cirkevná ne-jednota, náboženský fanatizmus, nedostatočná náboženská sloboda a náboženské vojny otriasli hodnovernosťou kresťanskej viery v Boha.

Zdroj: moje poznámky