Kanonické právo

Katolícka cirkev – má svoj právny poriadok nijaká iná cirkev na svete nemá takýto status. Kanonické právo je suveréne právo. Štát uznáva Katolícke t.j. Kanonické právo. Katolícka cirkev má svoje aspekty. Hybnou silou kanonického práva na Slovensku po roku 1989 sa stali Sympózia kanonického práva Prvé sympózium kanonického práva na Slovensku sa konalo v roku 1971 v Spišskom podhradí. Do roku 2004 bolo 12 sympózií v tomto roku sa konalo od 6 do 10 septembra 2004 prednášali fundovaný odborníci zo zahraničia.

Kanonické právo sa javí ako vedou dominantnou. Základný kánon 221. Cirkev môže konať podľa noriem Práva. Normou sa spravidla stáva požiadavka na správanie alebo postup, ktorý vedie k uskutočňovaniu a ochrane určitej hodnoty alebo hodnôt. Z tohto hľadiska plnia normy funkciu prostriedku, nástroja realizácie hodnôt.  V práve by nemalo mať nikdy miesto ako sú pomsta a intrigy. Všade na svete Kanonické inštitúty rastu, len zatiaľ na Slovensku Inštitút Kanonického práva nemáme. Ako aj v právnom poriadku Slovenskej republiky sa súdy delia na tri inštancie t.j. na :

·        Okresný súd

·        Krajský súd

·        Najvyšší súd Slovenskej Republiky

Tak aj Cirkev má svoje súdy. Súdna štruktúra Cirkvi.

·        Diecézny tribunál ( Súd prvej inštancie )

·        Metropolitný druhostupňový súd

·        Tribunálom tretej inštancie je Rímska rota

Štýl Rímskej kurie. Postoj svätého Otca má vždy čisté rúcho vystupuje ako milujúci otec. Zákulisné veci riešia zaňho druhý. Kanonizovaná svätosť – sú tí čo sú vyhlásených za svätých. Od roku 1558 do roku 1978 bolo vyhlásených za blahoslavených 808 a s toho vyhlásených za svätých 296. Za 23 rokov pontifikátu Jána Pavla II do roku 2000 vrátane, vyhlásil 1284 blahoslavených s toho 455 za svätých. S toho vyplýva, že  Ján Pavol II vyhlásil o 476 blahoslavených a 159 svätých viac ako všetci Svätý otcovia za 420 rokov svojho pontifikátu. V práve musí vládnuť Pravda a spravodlivosť. Teológia musí byť na takej úrovni aby dokázala vstúpiť do dialógu zo svetom. 

Križko Pavol

Narodil sa 30. mája 1841 v Banskej Bystrici v rodine tkáča Samuela Križku, matka Júlia, rodená Palušková. Vyučil sa za tkáča, 1860 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici. Už počas gymnaziálnych štúdií zbieral slov. folklór, prispieval do slov. i čes. časopisov a zúčastňoval sa na národnom kultúrnom dianí. Na základe vedomostí získaných na gymnáziu a prehlbovaním si vzdelania v knižniciach sa Križko postupne vypracoval na popredného národnokultúrneho pracovníka a významného archivára i historika.

Od roku 1860 do roku 1872 pôsobil v Kremnici ako učiteľ a organista. V roku 1862 sa oženil s Máriou Marečkovou z Mošoviec a v Kremnici sa natrvalo pripútal kúpou rodinného domu. V prvom desaťročí pôsobenia v Kremnici popri učiteľskej a ľudovovýchovnej práci intenzívne študoval v Mestskom archíve. Patril k zakladajúcim členom matice slovenskej, teda zaplatil 120 zlatých, čo nebol malý obnos s prihliadnutím na príjmy Križku a jeho rodiny.

V roku 1863 sa zúčastnil zasadnutia prvého valného zhromaždenia Matice slovenskej. Organizoval a podporoval kultúrny život. Bol spoluzakladateľom Tovarišského spolku. Tento spolok slovenských remeselníkov sa sústreďoval najmä na vzdelávanie remeselníckej mládeže.

V roku 1872 ho menoval župan tekovsko-hontianskych banských miest Alexander Goldbrunner za archivára mesta Kremnice. Jeho úlohou bolo usporiadať archív počnúc najstarším listinným materiálom, ako aj mestskú registratúru od roku 1699. Archív dal do poriadku a vďaka veľmi pozitívnej správe Uhorskej historickej spoločnosti mu povolilo mestské zastupiteľstvo ročný osobný príplatok k platu vo výške 150 zlatých. 

Haspra František

František Haspra sa narodil v Topoľčiankach 26. júna 1900 a zomrel 22. júla 1989 v Bojniciach. Bol rímskokatolíckym kňazom. Študoval a maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1911-1919). Teológiu študoval v Olomouci a Prahe. Za kňaza bol vysvätený 8. júla 1923. Pôsobil vo viacerých mestách ako kaplán (Vrútky, Prievidza, Banská Bystirca). V Kremnici okrem kaplánskeho postu pôsobil aj ako profesor náboženstva na reálnom gymnáziu. Po smrti Jána Decheta ho nitriansky biskup E. Nécsey vymenoval za ordinára Banskobystrického biskupstva s právomocami kapitulného vikára. Diecézu viedol až do nástupu nového biskupa, Jozefa Feranca, v roku 1973. Zomrel 22. júla 1989 v Bojniciach, pochovaný je v Topoľčiankach.

Boh - stred spoločnosti

Keď je nám ťažko, potrebujeme okolo seba ľudí, rodinu, priateľov. Naša cesta životom je ako plavba ľoďou. Aj my sa môžeme nachádzať v nebezpečných situáciách. Boh však pri nás stojí v každom čase. Chce byť stále blízko nás. O tomto, že Boh má o človeka stále záujem, hovorí aj Žalm 139.

Baťo Jozef, MSSCC

Narodil sa 26.9.1922 v Obyciach okr. Zlaté Moravce -  zomrel 2.2.1998 Štvrtok, okr. Trenčín, poch. v Obyciach. Základnú školu absolvoval vo svojom rodisku, potom pomáhal rodičom na gazdovstve. Keď 1. mája 1938 vo Svätom Beňadiku vstúpil k saleziánom, najprv im pomáhal pri hospodárstve, až v roku 1940 ho zaradili do noviciátu ako reholného brata. Prvé sľuby robil r. 1941 a druhé r. 1944 a večné v roku 1947. Medzitým pôsobil ako kostolník v Bratislave na Miletičovej ulici, neskôr pracoval vo vydavateľstve Don Bosco ako distributér časopisu Saleziánske zvesti. Keď r. 1949 vláda zastavila vydávanie náboženskej tlače, odišiel za kuchára na faru vo Váhovciach. Ako rehoľného brata ho počas tzv. barbarskej noci v apríli 1950 internovali v Šaštíne, Podolínci, Malackách, a napokon vo Svätom Beňadiku, odkiaľ sa mu podarilo újsť 12. februára 1951. Po krátkej návšteve rodičov sa skrýval v Bratislave. V januári 1952 prešiel cez hranice do Rakúska, v septembri sa cez hory dostal Talianska, kde potom pracoval ako knihár, neskôra ko tlačiar. V r. 1953 - 1955 absolvoval v talianskej Becchii učiteľský ústav, r. 1956 odišiel do miisií v Uruguaji, kde pracoval v tlačiarňach ako knihviazač. Kňazské svätenie prijal 1. februára 1981. Potom spravoval farnosť v Buenos Aires a v cirkevnej škole vyzučoval náboženstvo. Zahynul pri autonehode.

Mauchs Michal

Narodil sa v Prešove 30. apríla 1738. Zomrel 25.11.1802 v Tekovských Nemciach v okrese Zlaté Moravce. Bol náboženský spisovateľ, bernolákovec. Teológiu študoval v Trnave a na Pazmaneu vo Viedni, r. 1761 ho vysvätili za kňaza. Potom sa stal kaplánom v Novom Meste nad Váhom, v r. 1768-1782 bol farárom v Hradišti, neskôr v Slažanoch, od r. 1785 v Tekovských Nemciach. Bol riadnym členom bernolákovského Slovenského učeného Tovarišstva, prihláseným v jeho hlavnom stánku v Trnave. Tlačou vydal v bernolákovčine  knihu modlitieb a náboženských piesní pod názvom Zbroj Duše...(Zbrog dusse, s kterú ohňiwého Draka pekelného strilki sa odhánagu a dussa od knih zachránená bíwá.)

Politická ideológia

Dnes pri čítaní L´Osservatore Romano ma zaujal článok s názvom Calming the perfect storm, ktorý bol venovaný Karolovi Wojtylovi. Svätému Janovi Pavlovi II aké je to pekné keď možete osloviť niekoho, že je svätý a viete že tu žil pred pár rokmi a zaujímavé však, ale odbočil som od témy. V tomto článku sa píše o tom, že v roku 2000, Josef Seifert, rektor Medzinárodnej akadémie filozofie v Lichtenštajnsku, poznamenal, že viac ľudí bolo zavraždených v 20. storočí, ako v ktoromkoľvek období v histórii. Podľa neho hlavným dôvodom prečo to tak je to že ľudia sú zabíjaný pod rúškom politických ideológii.

Zdroj: http://www.osservatoreromano.va/en/news/calming-perfect-storm 

Búda Jozef Prof.

Profesor bohoslovia v Banskej Bystrici. Narodil sa v Nemeckej. Študoval v Banskej Bystrici, Olomouci a v Prahe. Riadny profesor biblických vied na vysokej škole bohosloveckej v Banskej Bystrici, od roku 1933 výpomocný katechéta na reálnom gymnáziu, člen disciplinárnej komisie pre rímskokatolických učiteľov, obranca chudobných u cirkevného súdu v Banskej Bystrici. Člen okresného zastupiteľstva a okresnej finančnej komisie. Pôsobil v Detvianskej Hute, vo Sv. Kríži nad Hronom (Žiar nad Hronom), v Krupine, Detve, v Hriňovej a Radvani.

Černoch Ján

Ostrihomský arcibiskup a knieža-primas Uhorska. Narodil sa 18. júna 1852 v Skalici a zomrel v Ostrihome 25. júla 1927. Bol najvyšším cirkevným hodnostárom predprevaratového a poprevaratového Maďarska. V roku 1908 sa stal čanádsky biskupom. Pápežom Piom X. bol kreovaný na kardinála 25. mája 1914. Bol poslancom zvolený pri voľbách roku 1901 za skalický okres. 

Zdroj: 

            http://lexikon.katolikus.hu/C/Csernoch.html

            foto: http://ujember.katolikus.hu/Archivum/2003.10.12/0801.html

Alojz Zemaník

Alojz Zemaník sa narodil 3. apríla 1904 v Rakovej. Študoval v Šahách, Komárne a v Trnave. Kňazom sa stal 12. októbra 1931 a bol menovaný za kaplána do Tvrdošoviec. Od 1.1.1932 pôsobil už v Zlatých Moravciach. Bol aj katechétom a zakladajúcim členom Orla v Zlatých Moravciach. Dočasne išiel vypomáhať do Slovenského Mederu (dnes Palárikovo), ale znova sa sem vrátil. Pôsobil v Zlatých Moravciach od júla 1933, potom ho presunuli do Komárna, kde bol aj predsedom okresnej organizácie HSĽS. Od 1. septembra 1934 bol v Zohore, najskôr kaplánom a od roku 1938 a farárom. Tu bol počase miestnym predsedom strany v Zohore. Pôsobil tam síce oficiálne do roku 1950, a však dvakrát bol v 40. rokoch 20. storočia zatknutý 1943-1944 a 1947-1948 i od roku 1950 je zatknutý. V roku 1954 dostáva štátny súhlas a dostal sa do susedných Topolčianok pôsobil tu po p. farárovi Jakubovičovi a pred osv. P. kanoníkom Scheimerom. V roku 1962 už spravuje farnosť Veľké Zálužie do konca júna 1968.

Szevera Jindrich

Profesor v Zlatých Moravciach. Narodil sa 5. mája 1909 v Čechách. Študoval na akademii výtvarných umení v Prahe, na filozofickej fakulte a technike. Profesor kreselenia. Prispieval do kulturno-politických časopisov. V Zlatých Moravciach pôsobil od r. 1934. Bol známym sochárom a maliarom. Usporiadal výstavy súkromné so značným úspechom a zúčastnil sa výstavy Umeleckej besedy.

Bob Ján

Ján Bob bol rímskokatolícky spravca fary v Novej Dedine. Narodil sa 25. apríla 1884 v Chyzerovciach. Pokrstený bol miestnym pánom farárom Alojzom Reiterom. Študovl v Leviciach a v Banskej Bystrici. Predseda školskej stolice, predseda miestnej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Ako kaplán pôsobil v Jastrabe, v Čiernom Balogu, Detvianskej Huti, Žarnovici, Kláštore pod Znievom a Bojniciach, ako administrátor v Kóši a Močiari. Ako farár v Brehoch. Pánu Bohu odovzdáva svoj 77 ročný život a 53 ročnú kňazskú službu v roku 1961. Pohrebné obrady odslúžil generálny vikár z Trnavy, vdp. Leopold Adamčík. 

Blaškovič Vojtech

Narodil sa 9. október 1898 v Tekovských Ladiciach. Študoval v Zlatých Moravciach a v Banskej Štiavnici. Je predsedom Úverného družstva, Okresnej jednoty učiteľov a miestneho Vzdelávajúceho spolku. Prispieval odbornými článkami do pedagogických časopisov.

Tuháček Antonín

Riaditeľ meštianskej školy v Zlatých Moravciach. Na rodil sa 10. mája 1897 v Prahe. Študoval stredné školy v Prahe, učiteľský ústav v Bratislave. Prispieval do časopisov. Pôsobil v Zlatých Moravciach ako učiteľ na ľudovej škole do r. 1920 a od tej doby pôsobí na škole meštianskej.

Horváth František Dr.

Dr. František Horvath sa narodil vo Frankenau v Burgenlande 17. decembra 1884. Frankenau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Oberpullendorf asi 3 km od mesta Oberpullendorf. Študoval na školách Frankenau v Burgenlande v svojom rodisku, Kőszegu a univerzitu vo Viedni. Bol katechéta na meštianskej škole, predseda finančnej komisie obce, predseda predstavenstva Legiobanky. Spolupracovník odborných časopisov. Od začiatku prvej svetovej vojny 1914 po svetovú hospodársku krízu 1931 pôsobil vo Velčiciach. Z Velčíc odišiel do Zlatých Moraviec, kde sa stal i dekanom. Rímskokatolíckym dekanom bol od roku 1929 zastupujúcim v Zlatomoraveckom dekanáte.