streda 27. januára 2021

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

 

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Medzi vyvraždenými obeťami boli úplne normálni ľudia. Zvrátené myslenie o nejakej nadradenosti, vyvolenosti je žiaľ prítomné stále. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripadá na 27. január. Vyhlásilo ho Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na 42. plenárnom zasadaní. Tento deň má pripomínať utrpenie šesť miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Dátum určilo Valné zhromaždenie OSN zámerne, keďže 27. januára 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). Tento deň sa v Nemecku od roku 1996 pripomínal ako Deň pamiatky obetí národného socializmu. Návrh na vyhlásenie tohto dňa podali Izrael, Spojené štáty, Austrália, Kanada a Rusko. Podporilo ich 91 členských krajín, vrátane niekoľkých moslimských krajín.




streda 6. januára 2021

Kázeň Mons. Štefana Kluberta na sviatok Zjavenia Pána 1979

 

Mudrci – príkladom odvahy...                                                                         Zjavenie Pána – B/1979

 

Mons. Štefan Klubert (dekan Levoča)

 

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Drahí veriaci !

Kedykoľvek sa na oblohe zjaví nejaký zvláštny prírodný úkaz, vždy spôsobilo, ba ešte spôsobuje, istý rozruch. Z rozprávania rodičov si pamätáme ako to rozrušilo obyvateľov našich krajín, keď sa objavila Halleyová kométa... Ľudia zvedavo a zmätene sa pýtali – čoho je to znamením...? Prvá myšlienka, ktorá ich napadla, že to veští na blížiacu sa vojnu. Skutočne nie onedlho vypukla prvá svetová vojna... V roku 1938 v januári večer nás prekvapila silne do červena zapálená obloha... Bola to polárna žiara nezvyčajnej intenzity, ktorá žiarila skoro celú noc až do včasných ranných hodín a bola viditeľná nielen u nás, ale ja v iných krajinách Európy, kde normálne nie je viditeľná. Aj vtedy ľudia upozorňovali na nejakú katastrofu alebo vojnu. Tento úkaz bol veľkou senzáciou. Veru netrvalo to dlho a vypukla druhá svetová vojna so všetkou krutosťou a pohromou na celé ľudstvo. Aj betlehemská hviezda v zainteresovaných kruhoch vzdelancov musela spôsobiť istý rozruch. Iba niektorí z nich pochopili jej poslanie. „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na Východe a prišli sme sa mu pokloniť...!“ Mudrci, králi, ktorých pamiatku si dnes pripomíname a slávime, sú nám zastrašeným kresťanom dneška, vzorom a príkladom odvahy. Imponuje nám ich odvaha uveriť v Krista, odvaha hľadať a ísť za Kristom a odvaha klaňať sa Kristovi.

Odvaha je opakom zbabelosti Značí istú duchovnú, mravnú, charakterovú silu, ktorá necúvne hneď a neľaká sa prekážok, ktorá sa nedá zastrašiť, neuchyľuje sa k pretvárke a k všelijakým kompromisom. Odvaha značí ísť priamo a objektívne za pravdou a spravodlivosťou.

Ak sledujeme ich príbeh, ako ho podáva evanjelista, pochopíme ich odvahu uveriť v Krista. Pozorovanie, bádanie prírody, ich vzdelanie, inteligencia a neodviedli ich od viery, ale naopak priviedli ku viere v Boha, v Ježiša Krista. Objektívne, nezaujaté sa stávali k zákonitosti prírody a ku skutočnostiam. Tak ako to napísal Pavol apoštol. Lebo Boh a jeho neviditeľná bytosť dá sa totiž vybadať a spoznať zo stvorených vecí. „Dnešná neverecká doba ľahšie dokáže odpustiť vieru jednoduchým ľuďom, ale že by ľudia vysoko inteligentní a vzdelaní verili v Boha, v Krista a čo učí náboženstvo zdá sa byť neveriacemu dnes viac než kedykoľvek predtým nepochopiteľným škandálom...