Silvester 2019

Všetkým ktorí si pozreli tento blog prajem v Novom roku 2020 veľa Božieho požehnania, zdravia a aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý. Každým rokom, ak to tak môžem povedať sme sa stretávali s priateľom na turistickom výstupe na Silvestra posledný deň roka no tento rok to nepôjde. Avšak som rád a dúfam, že každý z vás sa cíti dobre v posledný deň roka. 

Ako dobre prežiť svätú omšu.

Poslúži na to jeden zo snov Dona Bosca, ktorý rozprával svojmu priateľovi. Je zaznačený aj v jeho talianskom životopise Memorie biografiche. Moja myseľ sa nachádza v kostole, kde boli zhromaždení všetci naši chovanci. Vo chvíli, keď sa začínala svätá omša, zbadal som medzi chlapcami mnoho čašníkov v červených šatkách. Boli to diabli, ktorí sa motali sem-tam, ponúkajúc chlapcom rôzne veci: jednému chlapcovi akúsi hračku, inému knihu, ďalšiemu zase teplé gaštany, tanier šalátu, alebo otvorený balík so salámou. Niektorým predstierali rodnú obec, iným šepkali do ucha zážitky z poslednej hry. Slovom, každý mal pri sebe diabla, ktorý ho zamestnával dajakými svetskými vecami. Niektorým chlapcom dokonca diabli sedeli na pleciach. Nerobili nič, len elegantne hladkali svoju korisť. Pri pozdvihovaní, keď si chlapci kľakli, všetci diabli zmizli. Avšak tí, ktorí sedeli chlapcom na pleciach zostali a otočili sa aj so svojou obeťou ku kostolným dverám bez toho, že by sa poklonili Najsvätejšej Sviatosti. Po pozdvihovaní znovu zaznela hudba, zábava sa obnovila a každý čašník pokračoval vo svojej práci.  A tu je vysvetlenie sna: Myslím si, že sen poukazuje na mnohé roztržitosti a pokušenia, ktorým sú naši chlapci vystavení počas svätej omše. To, že niektorí diabli počas pozdvihovania nezmizli, znamená, že chovanci, ktorým sedeli na pleciach, majú na svedomí hriech. Tých nebolo treba zabávať, lebo ani neboli schopný modliť sa.        

Nepoškvrnené počatie

Prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávime 8. decembra. Znamená to, že Pannu Máriu ako budúcu matku svojho syna Boh pri jej počatí uchránil od dedičného hriechu, ktorý má až do krstu každý človek. Dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1854. Milosť je dobrotivá a štedrá, vyhýba sa prebytku, uspokojuje sa s málom. Milosť hľadá útechu jedine v Bohu, v tomto zvrchovanom dobre sa kochá väčšmi ako vo všetkých stvorených veciach.

Mária sa ponáhľala

Zázrak vtelenia Slova, uskutočnený mocou Najvyššieho, sa hneď prejavuje v tom, že Mária sa ponáhľa, aby šla poslúžiť svojej príbuznej Alžbete, ktorá bola v 6. mesiaci“ (Lk 1, 36). Mohli by sme povedať, že Lukáš dáva veľký dôraz na udalosť aby dal do rámca celú osobu a život Márie, ktoré sa rozvíjajú v disponibilite slúžiť blížnemu. „Plná milosti“ sa nazýva predovšetkým „služobnicou“ (Lk 1, 38, 48) v Zachariášovom dome sa venuje tým najnižším prácam, aby pomohla Alžbete. Mária vo svojej osobe anticipuje to, čo Ježiš bude prežívať, keď zostúpi do Jordánu, ako keby bol hriešnik, bude oslávený Otcom vo svojom Duchu. Aj ona, ktorá prišla slúžiť Alžbete, je oslávená tým istým Duchom, ktorý hovorí ústami Alžbety ako o „matke môjho Pána“ (Lk 1,43), a o dieťati, ktoré sa zaradovalo v jej lone. Alžbeta žehná Máriu, že uverila a celý jej život spočíva na Slove. Na tento zvláštny pozdrav Mária odpovedá svojim „Magnificat“.  Obraz, ktorý nám Lukáš podáva o Márií, sa dá dobre napodobňovať, ide o to, že slúžiť blížnemu umožní ukázať sa v božskej sláve. Ježiš nám povie, že v tomto spočíva celé naše jestvovanie, uznať ho a slúžiť mu v bratovi, ktorý je hladný, smädný, nahý, chorý, pocestný, zajatec. (por. Mt 25, 31-46) Prečo len službou blížnemu sa uskutočňuje náš život viery? Pretože Boh je trojica osôb, ktoré existujú od večnosti jedna pre druhú, a môžu sa nám dávať v takej miere, ako my vstupujeme do toku ich darovania, keď sa dávame bratom. Napodobňovať Máriu chudobnú služobnicu, je hlavnou podmienkou, aby sme sa dali preniknúť božským životom teraz i v o večnosti.   

Zasnúbená s Jozefom

Koľko hlúpostí sa popísalo o týchto zásnubách! Nezakladajú sa na žiadnych pevných podkladoch z Písma, ale opierajú sa o fantáziu. Písmo je jasné“ ešte pred zvestovaním zasnúbenie Jozefa a Márie bolo zrejmou skutočnosťou. Židovské zásnuby už zahŕňali v sebe plný súhlas k manželstvu, aj keď slávnostná hostina ešte len mala nasledovať. Treba brať vážne Máriinu námietku anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Bolo by nie len zbytočné, ale aj nezmyselné, keby Mária nemyslela na snúbenecký zväzok dohody s Jozefom. Táto otázka. „Ako sa to stane?“ sa nenachádza v žiadnom texte zvestovania mimoriadnych narodení, ktoré sú početné v Starom aj Novom zákone. Spôsob, akým sa má uskutočniť prisľúbenie Boha, je úplne jasné. Celkom neslýchaná otázka Márie ukazuje, že mala v úmysle, po dohode s Jozefom, prežívať s ním v manželstve spoločenstvo panenskej lásky, čím sa zriekla materstva. Toto je potvrdené odpoveďou anjela, ktorý nepopiera úmysel Márie, ale jej zvestuje narodenie, ktoré nezávisí od človeka. Manželstvo prežívané v panenstve je a má zostať výnimkou. Predsa však nejde o neľudskú, smutnú výnimku, ale o vznešené spoločenstvo, ktoré predpokladá v manželoch veľmi zriedkavú duchovnosť a genialitu.

Našla si milosť u Boha

Milosť Božia neuberá nič z podstaty, ktorá je ňou naplnená, ale si necháva svoje vlastné hranice. Dokonca „plná milosti“ nechápe hneď zmysel anjelovho posolstva a Gabriel ju musí uistiť: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha“. (LK 1, 30) Anjelovo slovo takto lepšie vysvetľuje objektívny význam tejto plnosti milosti: božská priazeň je stále s ňou, lebo bola vyvolená od vekov. Anjelovo posolstvo sa uskutočňuje v presnej historickej chvíli, ale je zakorenené vo večnom pláne. Cirkevná Tradícia nadobudla presvedčenie, že toto večné volanie Márie nemôže mať v sebe dedičný hriech. Aj skutočnosť, že je nazvaná „naplnená milosťou“ naznačuje, že v nej nebola nijaká urážka, ani nijaký tieň zla. Ale neprítomnosť dedičného hriechu je vedľajšia, vzhľadom na prítomnosť plnosti milosti, ktorú kresťanský ľud pociťuje, keď ju nazýva „Nepoškvrnená“. Tento titul nemá pripomenúť jej oslobodenie od dedičného hriechu, ale predovšetkým upozorniť na vyvolenie, ktoré jej Boh urobil preto, aby ju dal za matku svojmu Slovu a naplnil ju milosťou primeranou k tomu jedinečnému poslaniu so všetkými dôsledkami, ktoré narodenie Ježiša prináša Cirkvi a svetu. Nádhera milosti v Márii mala by vyžarovať z každého z nás, ktorí sme pozvaní ju napodobňovať, teda k svätosti bez hraníc. Každý jasný, dobrovoľný poklesok musí byť odstránený z nášho života. Boh potrebuje Máriu aj každého z nás, aby mohol dokončiť mozaiku svojho stvorenia. Ak teda jeden človek povie definitívne „nie“ Bohu, bude medzera v plnosti dokonale vykúpeného sveta. Rozjímanie o Márii nám práve pripomína naše povolanie, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec.  

Sviatosť manželstva

„Čo všetko treba k cirkevnému sobášu?“ – opýtal sa ma istý mladý muž. „Predovšetkým musí mať mladý muž snúbenicu, a naopak“ – hovorím mu – „inak to nepôjde. A potom musí mať primeraný vek, ktorý je stanovený zákonom, u nás osemnásť rokov.“ Mohol som ešte ďalej vymenovávať, čo všetko ešte treba k cirkevnému sobášu, no chcel som počuť dôvod, prečo chce mať svadbu v kostole. Odpovedal tak, ako prevažne časť snúbencov. „Je to super je toho viac na videu. Kamoš mal tiež v kostole, veľmi sa mi to páčilo. V kostole je väčší orgán, než na úrade a farár je lepšie nahodený ako úradník.“ Niektorí ešte vlastne pridajú, že im je vlastne jedno, či v kostole alebo na úrade, ale keď babka nalieha, aby bol v kostole, že aj finančne prispeje, ochotne sa podrobili. Motivácie pre uzavretie manželstva sú rôzne. Napriek tomu, že každý pokrstený človek má právo na cirkevný sobáš, a to i keď je pokrstený len jeden zo snúbencov, mali by pred takým rozhodnutím dobre porozmýšľať. Správne by bolo, keby svadbu v kostole žiadali len tí, ktorí majú vieru, túžia po sviatostnom manželstve, žijú s Ježišom Kristom a chcú v manželstve vytvoriť trojuholník: muž – žena – Kristus. Na chvíľku sa zastavím pri tomto trojuholníku. Dvaja snúbenci si vysluhovali sviatosť manželstva. Manželstvo uzatvorené vo dvojici s Bohom je niečo iné ako pred Bohom. Boh je prítomný i na štátnom úrade, a napriek tomu ho snúbenci nepozývajú k spoluúčasti na ich živote. V Katechizme bode 1601 sa píše: "Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti."

Viera, čo to je?

Bol u nás krátko, ale aj tak si všimol zaujímavé veci. Slovensko navštívil jeden ázijský katolík, pri svojom odchode zo Slovenska medzi iným povedal: „Prečo sú vo vašich kostoloch ľudia takí zádumčiví, ba až smutní? Nevedia sa radovať z prítomnosti Pána Ježiša?“ „Tak sa ti to zdá?“ Reagovali prítomní začudovane. „A u vás je to inak?“ Kto si sa ho spýtal? „Pravdaže. U nás sa ľudia z viery tešia. Veď v ich strede je sám Boh. Sú šťastní v kostole i mimo neho. A ich radosť veľmi priťahuje druhých. I neveriacich.“ „Aj u nás to tak niekedy bývalo. Ale nie vždy.“ Dodal ďalší prítomný Slovák ospravedlňujúco. „Nič v zlom, ale ja si myslím, že si celkom neuvedomujete, aké veľké bohatstvo ste zdedili po svojich predkoch. Možno aj preto mnohí z vás berú vieru len ako doplnok svojho života, ako folklór a nie ako prameň radosti života.“ „U vás je veľmi ľahké stať sa kresťanom. Viera vás nič nestojí. Dostávate ju zadarmo. Zdedili ste ju bez obety. Viete, čo stojí našich ľudí, keď sa rozhodujú stať sa kresťanmi? Musia zanechať rôzne návyky, tradície, ba niekedy aj priateľov a príbuzných. Preto si vieru veľmi cenia.“ Najvyššou formou modlitby je účasť na Svätej omši. Svätá omša je centrom života katolíka a jej primát potvrdila aj pri zjavení vo Fatime samotná Panna Mária, ktorá vizionárov upozornila, že Svätá omša má prednosť pred akýmkoľvek jej zjavením. Primát Svätej omše potvrdil Boh už v prvých troch Božích prikázaniach. Sláviť Boha vo sviatočný deň, neklaňať sa iným bohom, a ctiť božie meno. Počas Svätej omše vzývame a ctíme jediného Pravého Boha.

Beda duši, ak v nej neprebýva Kristus

Ako keď sa kedysi Boh rozhneval na Židov a vydal Jeruzalem na divadlo nepriateľom, takže panovali nad nimi tí, čo ich nenávideli (porov. Lk 26,17), a už tam nebolo ani sviatku, ani obety, tak aj keď sa nahnevá na dušu za prestúpenie prikázania, vydá ju nepriateľom, ktorí ju takto zviedli, a úplne ju znetvoria.

A ako sa dom, v ktorom nebýva pán, zahalí do tmy, hanby a potupy a naplní sa špinou a smeťami, tak aj dušu pozbavenú svojho Pána, ktorý sa v nej veselil s anjelmi, naplní tma hriechu, ošklivé vášne a každá hanebnosť.

Beda ceste, ak po nej nik nechodí a nepočuť na nej ľudský hlas, lebo je zhromaždiskom divej zveri. Beda duši, ak sa v nej neprechádza Pán a svojím hlasom z nej nezaženie duchovnú zver neprávosti. Beda domu, ak v ňom nebýva pán. Beda zemi, ak na nej niet roľníka, ktorý by ju obrobil. Beda lodi, ak príde o kormidelníka, lebo stroskotá pod náporom vĺn a rozbúreného mora. Beda duši, ak v sebe nebude mať pravého vodcu Krista, lebo žije na neľútostnom temnom mori, otriasajú ňou prívaly vášní a hádžu ňou ako zimná búrka zlí duchovia, až nakoniec príde k pohrome.

Beda duši, ak nebude mať Krista, ktorý by ju starostlivo zošľachťoval, aby mohla prinášať dobré ovocie Ducha. Lebo keď je zanedbaná, plná tŕnia a bodľačia, nakoniec prinesie a dosiahne namiesto ovocia spálenie ohňom (porov. Mt 13,30). Beda duši, ak v nej neprebýva Kristus, jej Pán, lebo keď je opustená a páchne puchom vášní, stáva sa pelechom nerestí.

Keď sa roľník chystá obrábať zem, musí si vziať náradie a oblek vhodný na prácu. Tak si aj Kristus, ten nebeský kráľ a pravý roľník (porov. Jn 15,2), vzal telo, keď prišiel k ľudstvu spustošenému hriechom, niesol kríž ako nástroj, obrobil spustnutú dušu, vytrhal z nej tŕnie a bodľačie zlých duchov, vyplel mätonoh hriechu a všetku trávu jej hriechov spálil na ohni. A keď ju tak drevom kríža obrobil, vysadil v nej najkrajšiu záhradu Ducha, ktorá prináša ovocie každého druhu, najpríjemnejšie a najmilšie Bohu ako Pánovi.

Nežná revolúcia

Dnes presne pred tridsiatimi rokmi sa začalo bývalé Československo lúčiť s komunistickým režimom. Možno pre niektorých nostalgia pre iných radosť a povedali si konečne. Dá sa povedať, že odklon od komunistickej diktatúry sa začal v roku 1985. Po roku 1985 odmietlo československé stranícke vedenie politiku Gorbačovovej „prestavby“, ktorá v mnohom pripomínala československé reformy z roku 1968. Stranícka špička nechcela presadzovať niečo, čo sama v časoch normalizácie potlačila. V spoločnosti narastalo napätie, nespokojnosť s neutešenou hospodárskou situáciu, z ktorej komunisti nevedeli východisko ak nemali porušiť základné princípy socialistickej ideológie. Ľudia boli znechutení tým, že nemôžu uplatniť svoje schopnosti a naopak a naopak na popredných miestach sedeli neschopní karieristi. Preto sa politická moc odhodlala k niektorým „kozmetickým“ nedôsledným zmenám. V decembri 1987 sa namiesto Gustáva Husáka, ktorý vo svojich rukách sústredil všetku moc, do vedenia KSČ dostáva Miloš Jakeš. Verejnosť sa však už nedala oklamať. Keď pochopila, že sovietsky zväz sa do pomerov v ČSSR zasahovať nebude, začala proti režimu vystupovať otvorenejšie. Brutálne zásahy polície proti demonštrantom vyvrcholili 17. novembra 1989. 50. výročie zásahu nacistických síl proti českým vysokým školám a Medzinárodný deň študentstva si pražský študenti pripomenuli demonštráciou, na ktorej bez násilia žiadali demokraciu pre všetkých. Na pokyn straníckych predstaviteľov polícia proti nim na Národní třide v Prahe zasiahla. Trpezlivosť národa s vládou mocou pretiekla, vo väčšine miest vyšli ľudia do ulíc masovo protestovať proti svojvôli moci. Na koordináciu akcii vzniklo v Prahe Občianske fórum a v Bratislave Verejnosť proti násiliu. Keďže v Československu prebehli revolučné zmeny pomerne rýchlo a pokojne a aj staré štruktúry na čele KSČ sa začali reformovať, ujal sa pre tento proces názov – „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia.              

Berlínsky múr

Dnes presne pred tridsiatimi rokmi padol Berlínsky múr, stalo sa tak 9. novembra 1989. Berlín a celé Nemecko bolo rozdelené po druhej svetovej vojne, a to vďaka odlišným predstavám o obnove Nemeckého hospodárstva. USA a Veľká Británia chceli obnoviť nemecké hospodárstvo a podporovali jeho návrat medzi európske ekonomiky, netrvali na okamžitých reparáciách, ale Josif Vissarionovič Stalin a Francúzsko do roku 1947 mali vlastné predstavy. Na túto situáciu reagovalo USA tým, že podnietili ekonomické zjednotenie západných okupačných zón tzv. Bizónia a neskôr Trizónia a zapojenie do Marshallovho plánu. Problém celého bol, že  Josif Vissarionovič Stalin chcel kontrolovať celý Berlín a nečakal s odporom USA, Veľkej Británie a neskôr aj Francúzska.  Nemecko a Berlínsky múr sa stal symbolom rozdelenej Európy už v čase jeho postavenia v roku 1961. Bránil voľnému prechodu z komunistického sektora (Východného Berlína) do kapitalistického sektora (Západného Berlína). V máji 1989 však Maďarsko začalo odstraňovať zátarasy na hraniciach s Rakúskom a utečenci z NDR sa tak cez Maďarsko mohli dostať na Západ. Vláda NDR, zastávajúca tvrdú líniu, reformy odmietla, a tak vyvolávala masové protesty. Po jej páde boli 9. novembra 1989 otvorené hranice do NSR. Berlínčania novozískanú slobodu oslávili aj tak, že vyliezli na Berlínsky múr.      

Sme tu len na návšteve

V 19. storočí žil v Poľsku významný rabín Hofetz Chaim (1839 – 1933). Chodilo k nemu veľmi veľa návštev. Bol totiž múdry a vedel dobre poradiť, ako zvládnuť rôzne životné problémy. Raz ho navštívil istý americký cestovateľ. Po zvítaní ho rabín pozval do svojej izbietky na malé pohostenie. Keď Američan videl veľmi skromné zariadenie, prekvapene sa ho opýtal: „Kde je váš nábytok?“ „A váš je kde?“ odpovedal mu rabín proti otázkou. „Veď ja som tu len na návšteve. Ja tadiaľto len prechádzam.“ Odvetil prekvapene turista. „Aj ja,“ odpovedal mu rabín krátko, ale pravdivo. Obidvaja si uvedomili nevyhnutnú realitu o živote i smrti a o tom, že nakoniec istotne príde.  

Verím

Albert Einstein (1879 - 1955) mal v roku 1916 v aule zurišskej Vysokej školy technickej prednášku o teórií relativity. Po jej skončení zostal nehybne stáť. Zatvoril oči a nastalo ticho. Mnohí si mysleli, že mu prišlo zle. Po niekoľkých minútach profesor otvoril oči a usmial sa na preplnenú sálu. Potom povedal:"Nad nami je úžasná sila.Taká strašná, že žiaden ľudský rozum ju nemôže pochopiť. Mohla by v niekoľkých sekundách zničiť celý vesmír i svet." Nastalo znova ticho. Vedec sa opäť usmial a dodal:"Ale to nie je všetko. Nad touto strašnou ničiacou silou je ešte niečo silnejšie. Viete, čo je to za silu? Mnohí z vás to ani tušia. Je to Božia láska! A ja nemôžem urobiť nič iné, než sa pokloniť tejto Láske."  A Einstein si pokľakol. To nikto nečakal. Mnohí sa pozerali na seba čo sa to vlastne deje. Niektorí na toto jeho gesto pyšne opustili sálu, no zvyšok ostatných mu búrlivo zatlieskal. Tento vedec ozaj pochopil veľa. Duch Boží to tu všetko udržiava. 

Svätý Ján Pavol II.

Karol Józef Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach (Poľsko) 18. mája 1920 ako druhý syn Karola Wojtyłu a Emílie, rodenej Kaczorowskej. Sviatosť krstu prijal 20. júna vo farskom kostole vo Wadowiciach. Vo veľmi mladom veku bol otrasený odchodom matky, ktorá zomrela, keď mal Karol deväť rokov. O tri roky neskôr (1932) zomrel aj jeho starší brat Edmund a v roku 1941, vo veku dvadsaťjeden rokov, stratil Karol aj svojho otca. Kňazské svätenie prijal 1. novembra 1946. Na druhý deň, v sugestívnej atmosfére krypty sv. Leonarda v katedrále na Waweli, celebroval primičnú svätú omšu. Vo veku 38 rokov bol vymenovaný za pomocného biskupa Krakovskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 28. septembra 1958 z rúk arcibiskupa Eugeniusza Baziaka. V roku 1964 bol vymenovaný za arcibiskupa Krakova a Pavol VI. ho 26. júna 1967 kreoval za kardinála. 16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža a biskupa Ríma a prijal meno Ján Pavol II.

1. Manžel Panny Márie?
2. Mojžišov brat?
3. Mesto v ktorom vyrastal Ježiš?
4. Prvý pápež?
5. Mama Panny Márie?
6. Druhý Pražský biskup?
7. Prvá Božská osoba?
8. Božská čnosť ktorej symbol je srdce?
9. Zakladateľ spoločnosti Ježišovej?
10. Nápis na kríži?

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.

Svätý Pio z Pietrelciny

1. Deň keď zomrel Ježiš? 2. Zakladateľ rehole Jezuitov? 3. Prvá Božská osoba? 4. Ročné obdobie keď slávime narodenie Ježiša Krista? 5. Ježiš hovorí:"Kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj ...."? 6. Nápis na kríži? 7. "Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno ...."? 8. Kam chcel Jonáš ujsť pred Pánom do ....? 9. Manželka Izáka? 10. Radostná zvesť? 11. Posledný zo siedmych hlavných hriechov?  12. Brat Metoda? 13. Krajina v ktorej sa nachádza mŕtve more? 14. Štvrtá kniha Biblie? 15. Rastlina namáčaná do baránkovej krvi, ktorou boli kropené veraje dverí. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.