Vznik, rozšírenie: Budhizmus vznikol okolo 6. – 5. storočia pred n.l. Je to jedno z najrozšírenejších náboženstiev, odhadovaný počet stúpencov je okolo 300 – 500 miliónov ľudí rozšírených po celom svete, prevažne v Tibete, Nepále, Mongolsku, Číne, Japonsku, Srí Lanke a JV Ázii ( oficiálnym náboženstvom je tu v Thajsku a Bhutáne). Budhisti vyznávajú učenie princa Siddhártu Gautamu, známeho ako Budha („osvietený“ alebo „prebudený“). Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred n. l.. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie. Budha mal šancu dosiahnuť nirvánu (niekedy sa píše, že ju dosiahol), stav oslobodenia od utrpenia a túžby.
Budhizmus pozostáva z dvoch veľkých častí: staršej hínajány (malý voz) a mladšej mahájány (veľký voz). Názvy naznačujú skutočnosť, že na prvej ceste pútnik kráča k spáse sám, na druhej vezie so sebou aj iných. Západný svet dlho poznal len prvý, starší variant, a stotožňoval ho s budhizmom ako takým. Náš počiatočný obraz budhizmu bol preto nielen jednostranný, ale aj skreslený. Spravidla sa považoval za soteriologický pragmatizmus či obyčajný etický systém bez zvláštnych teoretických kvalít. Mahájána sa považovala za úpadok, za degeneráciu a znetvorenie pôvodnej staršej tradície. Dnes to vnímame trochu inak. Postupom času budhizmus odhalil celé svoje myšlienkové a spirituálne bohatstvo a ukázal sa ako obsiahly a diferencovaný svetonázorový a náboženský systém. Obzvlášť to platí o mahájáne, ktorá stále väčšmi priťahuje pozornosť odborníkov i laikov.
Budhizmus pozostáva z dvoch veľkých častí: staršej hínajány (malý voz) a mladšej mahájány (veľký voz). Názvy naznačujú skutočnosť, že na prvej ceste pútnik kráča k spáse sám, na druhej vezie so sebou aj iných. Západný svet dlho poznal len prvý, starší variant, a stotožňoval ho s budhizmom ako takým. Náš počiatočný obraz budhizmu bol preto nielen jednostranný, ale aj skreslený. Spravidla sa považoval za soteriologický pragmatizmus či obyčajný etický systém bez zvláštnych teoretických kvalít. Mahájána sa považovala za úpadok, za degeneráciu a znetvorenie pôvodnej staršej tradície. Dnes to vnímame trochu inak. Postupom času budhizmus odhalil celé svoje myšlienkové a spirituálne bohatstvo a ukázal sa ako obsiahly a diferencovaný svetonázorový a náboženský systém. Obzvlášť to platí o mahájáne, ktorá stále väčšmi priťahuje pozornosť odborníkov i laikov.