utorok 27. októbra 2020

Tragédia v Černovej

 27. X. 1907 sa v obci pri Ružomberku odohrala tragédia. Čo bolo príčinou tejto tragédie? Obyvatelia tejto obce Černová sa rozhodli postaviť si kostol na popud rodáka Andreja Hlinku. Obyvatelia z vlastných finančných prostriedkov si postavili kostol ktorý je zasvätený Panne Márii Ružencovej. Po úspešnom postavení rodáci chceli aby kostol požehnal ich rodák Andrej Hlinka. Spišský biskup Alexander Párvy však rozhodol inak, Hlinku v tom čase suspendoval a bol odsúdený pre poburovanie proti maďarskej národnosti. Do Černovej tak prišli dva panské koče s cieľom požehnať kostol cudzm farárom Martinom Pazúrikom. Keď Černovčania protestovali, uhorskí žandári začali do ľudí strieľať. Táto tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, 10 ťažko zranených a 60 ľahko zranených. 38 dedinčanov (22 mužov a 16 žien) bolo odsúdených na 36, 5 roka väzenia.   



pondelok 12. októbra 2020

Potreba obnovy síl

 Istý kňaz takto spomína na prežívanie svätej omše vo väzení: Nás kňazov sústredili vo väznici na osobitné  miesto, aby sme sa nestretávali s ostatnými väzňami. Podarilo sa nám prepašovať hostie a hrozno, z ktorého sme si vytlačili  šťavu. Potajomky sme slávili svätú omšu. Pravda, nie v albe, štóle a ornáte, ale vo väzenských šatách. Ani knihy sme nemali, ale text svätej omše sme vedeli spamäti. Keďže sme boli väznení pre vieru, zakázali nám každú náboženskú činnosť. Preto sme navonok slávili svätú omšu takto. O to radostnejšie sme ju prežívali. Sväté prijímanie bolo pre nás neopísateľnou silou. Ostatní sa čudovali, s akým vnútorným pokojom vieme prijať každú potupu a urážku. Utrpenie sme ľahko znášali. Tvorili sme jednotu, vedeli sme mlčať, keď bolo treba. Nebolo medzi nami jedného, ktorý by sa niekoho z nás musel báť. Verili sme si.



Božia pomoc pre dobý život

 Mladý muž hovorí mudrcovi: "Si majster v modlitbe. Nauč ma modliť sa, aby som mal úspech v živote." Mudrc mu však povedal: "Vezmi tento špinavý drôtený kôš a prines v ňom vodu!" Mladý muž šiel k studni, nabral vodu  a niesol ju k mudrcovi. Kým k nemu prišiel, voda z koša vytiekla. Mudrc mu povedal: "Choď a prines v koši vodu!" Mladý muž sa vybral po vodu, ale výsledok bol ten istý. To sa opakovalo niekoľkokrát, až kým mladého muža neprešla trpezlivosť. Mudrcovi povedal: "To sa nedá. Veď vidíš, že s koša vždy všetká voda vytečie." Na to mudrc povedal: "Tak je to aj s modlitbou. Vodu si mi v koši neodniesol, ale drôtený kôš, ktorý bol predtým špinavý, je teraz čistý. To isté sa deje, keď sa modlíš. I keď nemáš skúsenosť, že ti z modlitby niečo ostalo, modlitba ťa očistila.  



pondelok 5. októbra 2020

Nevyhnutný rez

 Keď som dorazil na miesto, kde som mal urobiť noviciát, povedal mi môj učiteľ s pokojom človeka, ktorý žil na púšti vyše dvadsať rokov: "Karol, je potrebné urobiť rez!" Pochopil som, čo chce povedať, a rozhodol som sa urobiť rázny, aj keď bolestivý rez. Medzi svojimi vecami som mal veľký zošit s adresami priateľov. Bolo ich snáď vyše tisíc. V hĺbke duše som pociťoval nespokojnosť. Bol to smútok nad tým, že som sa pred odchodom nemohol pozhovárať osobitne s každým priateľom, povedať im, že odchodom odpovedám na Božiu výzvu. Bol však potrebný tento nevyhnutný rez a ja som ho urobil plný odhodlania a dôvery v Boha. Vzal som adresár, ktorý bol pre mňa akýmsi posledným putom s minulosťou a jedného dňa, keď som rozjímal uprostred dún som ho spálil. To však neznamenalo zničenie priateľstva. Napokon to sa odo mňa ani nevyžadovalo.




piatok 2. októbra 2020

Svätá Katarína Labouré

Svätá Katarína Labouré

Sv. Katarína Labouré pochádzala z burgundského kraja vo Francúzsku. Tam sa narodila 2. mája 1806 v dedinke Fain-les-Moutiers. Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe. Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke. Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca. Svätá Katarína Labouré sa stala rehoľníčkou. Vstúpila do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky. Dňa 18. júla 1830 sa zjavila Panna Mária svätej Kataríne Labouré. Hovorila s ňou asi 2 hodiny. 27. novembra 1830 sa Panna Mária stretla s Katarínou Labouré. Panna Mária mala biele rúcho, doružova žiariace, stála na zemeguli, pod nohami sa jej zjavil had. V rukách držala menšiu zemeguľu, ktorou ako sa zdalo, obetovala Pánu Bohu a hovorila: „Guľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet a každého človeka osobitne.“ Drahokamy na prsteňoch jej rúk vyžarovali lúče. Presvätá Panna povedala: „Lúče znázorňujú milosti, ktoré vylievam na všetkých, čo ma o ne prosia; drahokamy, ktoré nevysielajú lúče, predstavujú milosti, o ktoré ma ľudia neprosia.“ Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.