piatok 31. decembra 2021

Silvester 2021

 

Všetkým ktorí si pozreli tento blog prajem v Novom roku 2022 veľa Božieho požehnania, zdravia a aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý.



Šumichrast Karol

 

Karol sa narodil 19. januára 1911 v Skalke nad Váhom. Teologické štúdia absolvoval na Vysokej škole Bohosloveckej v Nitre. Ordinovaný bol 16. júna  1935 v Nitre. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Beluši, Predmieri (1935 – 1936) a v Bánovciach nad Bebravou (1936 – 1940). V roku 1940 až 1945 bol správcom farnosti v Ilave. V roku 145 odišiel do exilu v Rakúsku. Bol duchovným správcom slovenských exulantov. Podporoval organizáciu Slovenský revolučný odboj a po roku 1948 sa stal vedúcim rakúskej odbočky Slovenskej národnej rady v zahraničí. Pôsobil vo vysielači Biela légia. Roku 1951 zriadil kanceláriu Slovenskej charity v Salzburgu. Roku 2000 bol menovaný za čestného kanonika nitrianskej diecézy. Zomrel 29. decembra 2003 v obci Oberalm v Rakúsku.




pondelok 20. decembra 2021

ThDr. Stanislav Xavér Čík, CCG.

 

Kňaz, člen rehole Tešiteľov Božského Srdca, pedagóg, novinár a spisovateľ.

Stanislav sa narodil 2. februára 1916 v mestskej časti Bratislava – Rača. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci. Gymnázium začal študovať v Bratislave. V roku 1932 vstúpil do rehole Tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani). Noviciát si vykonal v Tullnerbachu (Rakúsko), zmaturoval vo Viedni (1934). Teológiu študoval v Bratislave a Brne, za kňaza ho vysvätili 5. júla 1939. V teologických štúdiách pokračoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde v roku 1941 dosiahol doktorát teológie. Úzko spolupracoval s Ústrednou katolíckou kanceláriou. Po roku 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži. Stanislav Xavér Čík organizoval stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. Neskôr bol spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu v rámci diela Pro fratribus. V roku 1948 bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Počas barbarskej noci v apríli 1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ v júli 1950 utiekol. Na jar roku 1951 ilegálne opustil Slovensko a prišiel do Ríma, kde spolu s Antonom Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a začali vydávať časopis Hlasy z Ríma. Ako peritus sa zúčastnil na Druhom Vatikánskom koncile. Spolu s Antonom Botekom (pod pseudonymom Jozef Inovecký) napísal niekoľko kníh o postavení Katolíckej cirkvi pod komunistickým útlakom. Od roku 1971 bol vedúcim Slovenskej duchovnej služby vo Viedni. Mal mnohé kontakty na katolícke tlačové agentúry na Západe; vo Viedni pôsobil až do novembra 1989. Po návrate do vlasti žil v charitnom domove v Pezinku. Zomrel vo veku 87 v Pezinku 8. marca 2003.

Knižne mu vyšli Dejiny Mariatálu v roku 1942, Marianka pútnické miesto v roku 1991. 





 



streda 15. decembra 2021

Vrablec Jozef


Jozef sa narodil 4. marca 1914 v Závode. Ordinovaný bol 5. júla 1937 v Olomouci. Kaplánom bol v Trenčianskej Teplej, Bošanoch (1938 – 1940), Skačanoch (1940 – 1941), Dubnici nad Váhom  (1941 – 1942), Zliechove (1942 – 1943), v Močenku (1943 – 1945) a v Nitre - Dolnom Meste (1945 – 1950). V roku 1944 získal doktorát z teológie. Počas kaplánskej služby bol i profesorom náboženstva na Obchodnej akadémii. V roku 1952 – 1973 spravoval farnosť Klátová Nová Ves. Následne za biskupa Pasztora (1973 – 1988) vykonával úrad generálneho vikára. Popri tom vyučoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde sa venoval predovšetkým pastorálnej teológii a homiletike. Roku 1973 sa stal kanonikom a roku 1979 veľprepoštom. V roku 1990 bol menovaný za pápežského preláta. Zomrel 19. marca 2003 pochovaný je v rodisku Závode. 




Wohland Ignác


Ignác sa narodil 11. júla 1860 v baníckom meste Handlová. Ordinovaný bol 4. augusta 1883 v Nitre. Po vysviacke bol kaplánom v Oščadnici a v Kovarciach (1884 – 1886). Následne bol katechétom v Oponiciach (1886 – 1889). Od roku (1889 – 1890) znovu vykonáva kaplánsku službu v Nemšovej a Trenčianskej Teplej. Farárom bol v Nitrianskom Rudne (1890 – 1892), Oponiciach (1892 – 1903) a následne v Chynoranoch roku 1913 sa stal dištriktuálnym dekanom. V roku 1933 bol poctený hodnosťou čestného kanonika a v roku 1948 pápežského preláta. Zomrel vo veku 95 rokov 30. júla 1955 v Chynoranoch.





Michal Boleček

 

Michal sa narodil 23. októbra 1897 v Zemianskych Sadoch. Ordinovaný bol 29. júna 1922 v Nitre. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Starej Bystrici. Roku 1925 sa stal špirituálom Malého seminára a roku 1926 väzenským duchovným. Od roku 1931 je riaditeľom ľudovej a meštianskej dievčenskej školy v Nitre a roku 1932 riaditeľom dievčenského učiteľského ústavu. Roku 1937 bol menovaný za pápežského komorníka. V roku 1939 – 1952 spravoval farnosť Nitra  - Dolné mesto. Jeho zásluhou sa vo filiálke Mlynárce postavil kostol. V roku 1944 bol menovaný za čestného kanonika. V rokoch 1950 až 1952 bol internovaný v Močenku a dva mesiace v leopoldovskej väznici. Následne bol administrátorom v Pruskom (1952 – 1957), správcom kostola svätej Anny v Trenčíne (1957 – 1959), kaplán Skačany (1959 – 1960) a Bánovce nad Bebravou (1960 – 1961). Od roku 1961 spravoval farnosť Solčany. Mal živé sociálne cítenie, ktoré šíril tak prostredníctvom časopisov Svornosť, Naša Nedeľa a Úsvit, ako aj charitatívnymi projektami, zvlášť v štvrti Čermáň. Okrem spomínaných časopisov prispieval do periodík Časopis slovenských katechétov a Nová žena. Je autorom modlitebnej knihy pre deti Chváľme Boha! Ktorá vyšla v Nitre v roku 1943. Zomrel v roku 9. marca 1983 pochovaný je v Dvorníkoch pri Hlohovci.



Vršanský Justín

 

 Narodil sa 7. apríla 1902 v Dolnom Hričove. Ordinovaný bol 29. mája 1926 v Nitre. Po vysviacke bol kaplánom v Zákopčí, Rakovej a Turzovke. Následne v rokoch (1928 – 1929) bol dočasným administrátorom v Staškove. Jeho kňazská služba pokračovala kaplánkami v Bánovciach (1929 – 1931), Trenčianskej Turnej (1931 – 1932), kde bol  i dočasným administrátorom (1932 – 1933) a v Bytči (1933 – 1935). V rokoch 1935 – 1941 bol administrátorom v Trenčíne Orechovom. V rokoch 1941 – 1953 spravoval farnosť Horná Súča a následne až do smrti farnosť Opatová. Roku 1950 bol menovaný za sídelného kanonika. Zomrel 5 decembra 1967 v Trenčíne, kde je i pochovaný.



Šabo Jozef

 

Jozef sa narodil 9. novembra 1926 v Obyciach okres Zlaté Moravce. Keď mal 21 rokov vstúpil do Spoločnosti Božieho slova (Verbisti), v rámci ktorej absolvoval filozofické štúdia. Po likvidácii reholí bol internovaný na viacerých miestach až bol napokon roku 1952 prepustený. Pracoval v civilnom zamestnaní v TOS v Trenčíne. Teológiu študoval v roku 1957 – 1960 v Poľsku a 21. mája 1960 bol v Gniezdne ordinovaný. Po vysviacke bol štyri roky v ilegalite. Po nevydarenom úteku do švédska bol roku 1963 odsúdený v Poľsku a roku 1964 i v Československu. Nasledovalo ročné väzenie a po ňom znova civilné zamestnanie. Po návrate do pastoračnej činnosti bol kaplánom v Bánovciach (1969 – 1970) a v Nitre na Hornom Meste (1970 – 1975). V rokoch 1975 až 1995 spravoval farnosť Terchová, kde vzbudil množstvo kňazských povolaní. V roku 2004 až 2010 spravoval farnosť Svätoplukovo. Od roku 2010 čestným kanonikom. Zomrel 25. júla 2010 v 83 roku života.