štvrtok 26. decembra 2013

Vianočné sviatky

Prečo sa usmeje dospelý človek, keď sa díva do očí dieťaťa a prečo zvážne detská tvárička keď hľadí do tváre dospelého? Dieťa vraj sa zadíva do smutnej budúcnosti, do mnohých sklamaní, ktoré ho čakajú, kým dospelý človek sa vracia zrakom cez oči dieťaťa do krajšieho života, vracia sa do raja. Zazneli radostné vianočné zvony v speve krásnych vianočných piesní každý aspoň na okamih chce zabudnúť na svoje každoden kríže, starosti a ťažkosti. Za tichého svätovečera znova sadáme okolo rodiného stola, ožívajú krásne zvyky, spomienky. Všetci podliehame kúzlu Vianoc. Akokoľvek sa mu bránime cítime že sa nás zmocňuje sila kresťanských Vianoc. Vtedy sa cítime akými si lepšími, žičlivejšími, prístupnejšími.
Prvoradou povinnosťou, pred ktorú stavajú Vianoce každého veriaceho, je skúmať seba a svooj život.

sobota 7. decembra 2013

O POVOLANÍ

O povolaní rozprával don Bosco 13. decembra  don Barberisovi a tým, ktorí tam boli. Rozprával nasledujúci sen:
Zdalo sa mi, že som v Becchi pred svojím rodným domom a tu mi ktosi náhle podal prekrásny košík. Prezerám si ho a vidím, že sú v ňom maličké a ešte neoperené holubice. Pozriem sa znovu a vidím, že im už narástli krídla a zmenili podobu. Trom narástli čierne krídla a podobali sa havranom. Udivený som si pomyslel: „Toto sú nejaké čary.“
Obzrel som sa, či tu nie je nejaký čarodejník. Vtom vidím, že holubice uleteli a vo vzduchu sa voľne vzďaľovali. Ale tu akýsi muž, ktorý stál neďaleko uchopil pušku, namieril a vystrelil. Dve holubice spadli a tretia zmizla. Bežal som k miestu, kam som ich videl padnúť. Ľutoval som, že sú už mŕtve. Pociťoval som veľký zármutok a hladil som ich, hovoriac: „Chúďatká!“ Zatiaľ, čo som ich pozoroval, náhle, ani neviem ako, premenili sa na dvoch klerikov. Celý prestrašený som myslel, že sú to čary a obzeral som sa na všetky strany a hľadal čarodejníka. Vtom ma ktosi uchopil za rameno, neviem už, či to bol pán farár z Buttgliery a či z Castelnuova. Riekol mi: „Rozumieš? Z troch, dvaja. Povedz to don Barberisovi.“ V košíku bolo viac holubíc, ale ja som si ich nevšímal.
Tak končí sen. Už viackrát som ti to chcel povedať, ale zabudol som a spomenul som si vždy, keď si už bol preč.
Výklad:
Košík s množstvom neoperených holubíc je oratórium. Tí, ktorí ostali v košíku – v oratóriu – klerikmi, z tých vytrvajú dvaja z troch. Neklamme sa. Dúfajme v každého, ale jeden stratí povolanie pre chorobu, iný pre smrť a iný zas pre príbuzných. Tak ich vždy ubýva a dosť je, keď sa vydaria z troch klerikov pre Kongregáciu dvaja kňazi.