Svätý Ubaldo

 

Svatý Ubaldo z Gubbia (tiež Ubald Baldassini) (* 1080–1085 v Gubbiu; † 16. mája 1160) bol biskupom v meste Gubbio v Umbriu stredné Taliansko. Narodil sa vo vznešenej rodine v Gubbiu, jeho rodičia však rýchlo zomreli, preto vyrastal v kláštore. Roku 1140 bol vysvätení na kňaza, venoval sa chudobným. Pravdepodobne v roku Pána 1129 bol pápežom Honoriusom II. menovaným biskupom v Gubbiu, potom čo už omnoho skôr odmietol svoje menovanie na biskupa Perugii. Papež Celestýn III. Ubalda svätorečil 5. marca 1192. Dnes sa v Gubbiu pravidelne usporadúva slávnosť ku cti svätého Ubalda, takzvaná Corsa dei Ceri – tento zvyk sa udržuje už viac než 700 rokov, ide vlastne o preteky v prenášanie ťažkých brvien, tzv. sviec z námestia do baziliky, ktorá je vystavaná na vysokom kopci. Do konečného boja o víťazstvo postupujú tri družstva. Sviečky predstavujú svätých a každý rok závod vyhrá brvno, ktoré potom predstavuje svätého Ubalda. Svätý Ubaldu býva zobrazovaní v biskupskom ruchu, s čertom utekajúcim pred ním. Je patrónom detí, patrónom na ochranu proti nervovým chorobám a posadlosti. Jeho sviatok sa slávi 16. mája.

Katedrála v Canterbury

Katedrála, ktorá sa nachádza v juhovýchodnom cípe Anglicka v mestečku Cantenbury je centrom anglikánskej cirkvi a sdlom cantenburského arcibiskupa. Postavili ju pred mnohými stáročiami, ale ešte aj dnes tvorí významnú dominantu mesta. Vyššie budovy tam odvtedy nepostavili. Anglicko sa krátko po reformácii, v prvej polovici  16. Storočia, rozišlo s Vatikánom a vytvorilo vlastnú štátnu cirkev, na ktorej čele stojí vždy práve úradujúci panovník. Henrich VIII. zároveň so založením anglikánskej cirkvi rozpustili rehole, rozpredal cirkevný majetok, ale katolícka liturgia zostala v podstate nezmenenej podobe a nová „viera“ v mnohom podporila šírenie Biblie v anglickom jazyku. Pápež Gregor I. Veľký poslal v roku 1597 do Canterbury svätého Augustína, aby ľudí prinavrátil ku kresťanstvu, krátko nato začali stavař predchodcu dnešnej katedrály, ktorá v roku 1067 úplne vyhorela, ale Normania ju čoskoro znovu postavili. Dnešná katedrála v gotickom slohu vznikla rozširováním a prestavbou tejto budovy. V canterburskej katedrále sa nachádza aj relikviár Thomasa Becketa, ktorého tu v roku 1170 zavraždili. Martýr Tomáš Becket bol najprv priateľ a kancelár kráľa Henricha II., neskôr jeho biskup a nepriateľ. Napokon ho kráľovi rytieri zavraždili. Po jeho smrti sa katedrála stala dôležitým pútnickým miestom, ako sa o tom môžeme dočítať  aj v Chaucerovom diele.

Westminsterské opátstvo

Westminsterské opátstvo pôvodne dostalo miesto v močariskách neďaleko Londýna. Zaľudnili ho benediktíni, ktorí tu už okolo roku 604 postavili malý chrám v 11. storoči sa pustili do väčšej výstavby. V roku 1066, sa vo Westminsterskom opátstve uskutočnila prvá korunovácia, keď na trón zasadol Viliam Dobyvateľ. Odvtedy je zvykom korunovať anglických kráľov práve na tomto mieste. Podobnú slávnosť mohli Londýnčania naposledy vidieť 6. mája 2023, keď na trón zasadol Karol III. Dnešná forma Westministerského opátstva s dĺžkou 170 metrov, so šírkou 25 metrov a s výškou 34 metrov sa vytvorila v 13. Storočí, keď pôvodnú budovu prestavali v gotickom štýle. Nádherný kostol s vežami čnejúcimi do neba a s obrovskými rozetami bol počas uplynulých storočí dejiskom nespočetných korunovácií a kráľovských svadieb (Od roku 1100 sa Westminsterské opátstvo stalo oficiálnym miestom kráľovských sobášov. Ako prvý si tam Henry I. vzal za manželku Matildu Škótsku), ale sú tam aj miesta posledného odpočinku kráľov tohto ostrovného štátu. Postupom času na tomto mieste začali pochovávať aj pozostatky najväčších anglických vedcov, umelcov, básnikov a spisovateľov, preto tam mkôžete navštíviť okrem iných hroby Newtona, Darwina, Chaucera, Dickensa, Kiplinga a Thomasa Hardyho. Za zmienku stojí, že počas 2. svetovej vojny museli celý komplex chrániť pomocou 60 000 vriec s pieskom. Najcennejšie veci ako korunovačné kreslo zatiaľ tajne presunuli do inej katedrály, kde bolo chránené pred nepriateľmi. Jedným z významných miest opátstva je hrob neznámeho bojovníka. Nad ním sa vyníma socha Panny Márie s malým Ježišom. Práve tam sa prichádza modliť najviac pútnikov a taktiež tam smerujú kroky každej oficiálnej návštevy, ktorá na toto miesto prichádza položiť symbolický veniec.