Humanizmus a Renesancia I.

 

Po roku 711 obsadili Arabi takmer celý Pyrenejský polostrov. Vytvorili tu Cordóbsky emirát, neskôr kalifát. Na severe krajiny sa zachovalo niekoľko kresťanských kráľovstiev a kniežatstiev, ktoré začali  s Arabmi vojnu za znovudobytie územia – reconquistu.  V 11. – 15. stor. dobyli skoro celé územie dnešného Španielska i Portugalska s výnimkou Granadského emirátu na juhu. Ústrednou postavou reconquisty sa stal chudobný španielsky rytie – hidalgo. Z obdobia bojov Španielov proti Arabom vznikli viaceré rytierska eposy. Najznámejší je Pieseň o Cidovi (1207). Základom definitívneho zjednotenia Španielska sa stal kráľovský sobáš Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. V roku 1492 spoločne dobyli Granadu, poslednú baštu Arabov a v tom istom roku podporili výpravu Krištofa Kolumba do Ameriky. Po zámorských objavoch sa Španielsko stalo jedným z najsilnejších štátov sveta. (Zámorské objavy sa uskutočňovali v 15. – 18. stor. v rámci nich vznikli prvé koloniálne ríše Španielsko a Portugalsko. Hlavnou príčinou zámorských objavov bolo že v roku 1453 dobyli Turci Konštantinopol a obsadili úžiny Bospor a Dardanely.)

Pod názvom Svätá ríša rímska národa nemeckého vystupoval nejednotný a pestrý konglomerát rôznych krajín a národov. V 11. 15. stor. sem patrila veľká časť západnej a strednej Európy – dnešné Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, severné a stredné Taliansko ale aj Čechy a Morava. Základy ríše položil nemecký kráľ Oto I., ktorý sa po dobytí severného a stredného Talianska nechal korunovať v Ríme za cisára (962). O voľbe cisára z nového panovníckeho rodu rozhodovalo neskôr 7 najvyšších hodnostárov z radov šľachty a duchovenstva – kurfistov. V priebehu 11.-15. stor. nedošlo k zjednoteniu Nemecka, lebo sily a prostriedky na tento proces sa premárnili v križiackych výpravách, v dobyvačných vojnách v Taliansku, vo východnej Európe a Pobaltí. Nemecký tlak na východ (Drang nach Osten) zastavil až Alexander Nevský v bitke na Čudskom jazere (1242) a spojené poľsko-litovské vojská Grunwalde (1410), keď porazili nemeckých rytierov križiakov.

Po dobytí Kyjeva Tatármi (1240) sa východní Slovania ocitli na 240 rokov pod mongolskou nadvládou. Ich územie patrilo pod rozsiahlu Mongolskú ríšu a jej účasť – Zlatú hordu (Kipčak). Ruské knieža Dmitrij Donský, ktorý po prvý raz porazil Tatárov v bitke na Kulikovom poli (1380), začal zjednocovať ruské kniežatstvá. No až o sto rokov neskôr sa Ivanovi III., moskovskému kniežaťu, podarilo vymaniť východných Slovanov spod strašného mongolského jarma. Prvý korunovaný ruský cár Ivan IV., nazývaný Hrozný (celým menom Ivan Vasillievič z rodu Rurikovcov 25. augusta 1530 Kolomenskoje – 28. marca 1584 Moskva formálne vládol od troch rokov vládla však jeho matka Jelena Glinska po matkinej smrti sa chcela vlády zmocniť vysoká ruská šľachta (bojari) Ivan IV keď mal sedemnásť rokov vyhlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi. Prívlastok Hrozný dostal od vlastnej šľachty, pretože v záujme utvorenia absolutistického štátu rozdelil pôdu na dve časti. „Zemštinu“ spravovali bojari a „Opričinu“ dal šľachte oddanej cárovi. Založil prístav Archangeľsk a za jeho vlády sa do krajiny dostal kníhtlač), vytvoril ruský absolutistický štát (samovláda, autokracia – forma vlády keď jedna skupina alebo malá časť osôb riadi štát vládne neobmedzene). Rozšíril ruský štát o stredné a južné Povolžie (vyvrátený Kazanský a Astrachánsky chanát) a o Sibír, ktorú dobyl kozácky ataman Jermak (zničený Sibírsky chanát). Rusko sa tak územne stávalo jedným z najväčších štátov tých čias. 

Novoveké myslenie a kultúra

Nové filozoficko-kultúrne hnutia humanizmus a renesancia sa zrodili v 14. stor. v Taliansku, odkiaľ sa v 15. stor. rozšírili do iných európskych krajín. Humanizmus (humanus = ľudský) nadviazal na antický ideál harmonickej krásy tela a duše, pričom do centra pozornosti vyzdvihol človeka a jeho záujmy. Tým od základu zmenil stredoveké myslenie ľudí a poznačil celý spoločenský život. Renesancia (znovuzrodenie) vznikla premietnutím humanistických myšlienok od umenia. Predchodcom humanizmu v Taliansku bol Dante Alighieri, ale skutočným predstaviteľom sa stal až básnik Francesco Petrarca a prozaik Giovanni Boccaccio. Diela napísané v národnom jazyku a zaoberajúce sa postavením človeka s jeho ľudskými dilemami vytvoril aj tvorca románu Španiel Miguel da Cervantes Saavedra a anglický dramatik William Shakespeare. Ich diela sa čítajú a hrajú dodnes. Najväčším európskym humanistom však bol Erazmus Rotterdamský pochádzajúci z Nizozemska. K šíreniu humanistických výrazne prispel Gutenbergov objav kníhtlače. (Johanes Gutenberg vlastným menom Johanes Gensfleisch, sa narodil okolo roku 1397 v Porýní, zrejme v meste Eltville nad Rýnom na dvore nazývanom Hof zum Gutenberg – odtiaľ pochádza meno Gutenberg, ktoré prijal. Pretože mesto narodenia nie sú doložené prisudzuje sa miesto narodenia Mainz. Študoval na univerzite v Erfute. Istý čas žil v Štrasburgu vo Francúzsku kde vynašiel aj kníhtlač princíp tlačenia bol v tom že písmená sa skladali zrkadlovito do slov. Slová sa dali do formy po tlači sa forma rozobrala. Neexistujú presné záznamy o roku vynádjenia knihtlače ale odhadujú sa medzi rokmi 1436 – 1443. Tlačilo sa lisom.) Thomas More, anglický filozof a politik, a Niccolo Machiavelli, taliansky politický teoretik, sa zaoberali projektmi ideálneho štátu. Záujem o matematické vedy viedol k veľkým objavom v astronómii. Poľský astronóm Mikuláš Koperník v diele O pohyboch nebeských telies vysvetlil, že Zem je planétou obiehajúcou okolo Slnka (heliocentrický systém). Cirkev na istý čas zaradila dielo medzi zakázané knihy. Podobné ťažkosti prekonávali aj ďalší vedci, ako Galileo Galilei alebo Gordano Bruno. Nizozemec Gerhard Mercator vytvoril mapu sveta, na ktorej sú aj novodobé kontinenty a krajiny. Prvé renesančné stavby vznikli v talianskej Florencii. Boli nižšie ako gotické, prispôsobené ľudským rozmerom. Vo výzdobe sa zdôrazňoval vodorovný smer (horizontálny) a antické stĺpy. Múr znovu nadobudol nosný význam a používali sa pravouhlé tvary (štvorec a obdĺžnik). Stavby často zdobili veľkorysé kupoly a pomaľované omietky. Najznámejšími renesančnými stavbami sú Dóm vo Florencii a Chrám sv. Petra v Ríme. Zaujímavé sú aj mestské paláce, radnice, zámky i opevnenia v Taliansku a Francúzsku. Zámky mali štvorkrídlový pôdorys a vnútorné nádvorie, ktoré zdobili arkády (u nás v Bytči). Protiturecké pevnosti vznikli v Nových Zámkoch, Komárne, Banskej Bystrici i v Banskej Štiavnici a v Levoči vybudovali zaujímavé radničné budovy. Renesanční sochári študovali pohyb a činnosť svalov. Doteraz neprekonané sú diela Michelangela Buonarrotiho – socha Dávida, Piety a Mojžiša. Na Slovensku sa zachoval oltár svätého Juraja vo Svätom Jure pri Bratislave a Rolandova fontána v Bratislave. Maliari študovali vzťah farby a osvetlenia i zákony perspektívy. Vznikli prvé skutočné portréty a osamostatnila sa krajinomaľba. V maľbe však prevládali náboženské alebo antické motívy. Okrem olejomaľby sa veľkej obľube tešila maľba do mokrej omietky – freska, ktorá mala dlhú trvácnosť, ale od autora vyžadovala veľkú zručnosť. Maliar musel vždy dokončiť tú časť obrazu, pod ktorú nahodili omietku. Neprekonateľné sú fresky v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne v Ríme, ktoré namaľoval Michelangelo. Záhadný úsmev Mony Lisy od Leonarda da Vinciho dodnes udivuje návštevníkov parížskeho Louvru. Vatikánske komnaty vyzdobil Rafael Santi. Najväčším portrétistom sa stal Tizian, za ktorým nezaostávali ani nizozemskí bratia Van Eyckovci či Nemec Albrecht Dürer. Na Slovensku zdobia fresky Bratislavský hrad i kostoly v Strážkach a Slavošovciach. Renesančné maľby  nájdeme v Hervartove i v Čeríne. Humanizmus a renesancia vplývali na rozvoj ľudského myslenia, šírenie umenia, rozvíjali literatúru v národných jazykoch a zmenili názory človeka na život i na smrť. Pripravili pôdu na začiatok premien v cirkvi – reformáciu.