Pápež František o sv. kňazstva

 Tí, ktorí sú vysvätení, sú postavení do čela spoločenstva. Sú teda na čele! Áno, avšak to pre Ježiša znamená vložiť svoju autoritu do služby, ako to on sám ukázal a čomu učil svojich učeníkov týmito slovami: «Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

Kresťanstvo pochmúrne náboženstvo

Ktosi počul, ako sa mladé dievča modlí:"Bože, daj, nech sa všetci zlí ľudia stanú dobrými, a všetci dobrí nech sa stanú sympatickými."
Kratky text myslím si azda výstižný.

Vojna medzi nami

Koľko je vojen medzi ľudmi i v rozličných spoločenstvách katolíckej cirkvi. V našom meste na ulici, nevraživosť v práci, koľko je vojen pre závisť či žiarlivosť aj medzi kreesťanmi! Duchovná lahostajnosť, rutina, zvyk vedú niektorých kresťanov k tomu, že sa začnú snažiť o hľadanie moci, prestíže, pôžitku alebo ekonomickej istoty. Navyše niektorý prestávajú žiť srdečnú prináležitosť k Cirkvi či to je z dôvodu spomínaného vyšie alebo môže byť dokonca zo zlého príkladu vrchných predstaviteľov spoločenstiev i blýzkych ľudí. O čo sa snažia týto ľudia? Zlepšiť si ekonomické postavenie či dokonca postavenie v spoločnosti? Uvedomujú si títo ľudia, že prinášajú zlý príklad mladším ľuďom. I Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii EVANGELII GAUDIUM píše: "Som preto veľmi nešťastný, keď v niektorých spoločenstvách, ba dokonca aj medzi zasvätenými osobami vidíme, že dávajú priestor nenávisti, rozdeleniu, klebetám, ohováraniu, pomste, žiarlivosti, túžbe presadiť vlastné myšlienky za akúkoľvek cenu, dokonca aj za cenu prenasledovania, ktoré vyzerá ako neúprosný hon na čarodejnice. Koho chceme evanjelizovať takýmto správaním?" Nejavia sa potom tieto spoločenstvá ako "mafiánske spolky"?  

Alojz Martinec (*26.8.1917 - +2.3.1996)

 Dňa 26. augusta 1917 sa narodil v obci Čierne Kľačany prof. ThDr. Alojz Martinec. Bol prvým naším rodákom, ktorý vôbec v histórii obce odišli študovať na gymnázium v Zlatých Moravciach. Teológiu študoval v rokoch 1938 – 1943 na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po jej ukončení bol 23. júna 1943 vysvätený za kňaza. Doktorát z teológie získal obhajobou dizertačnej práce z odboru katolíckej morálky na tému Trest smrti a štátna autorita (1946). Alojz Martinec najprv pôsobil ako kaplán v Dolnej Krupej (1943) a Novom Meste nad Váhom (1944). V rokoch 1946 – 1948 vyučoval Náboženstvo v Trnave na biskupskom gymnáziu. Neskôr sa stal správcom farnosti v Dolnej Krupej (1948 – 1958).

Od roku 1953 pôsobil  na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po nástupe na fakultu sa habilitoval prácou Biblické prednášky zo Starého zákona, ktorá vyšla knižne v roku 1965, ako skriptum pod zmeneným názvom Prednášky z biblickej archeológie. Druhé vydanie tejto publikácie vyšlo v roku 1969.

O roku 1965 bol profesorom Starého zákona, biblických vied, neskôr aj archeológie a biblických jazykov. Dvakrát zastával akademickú funkciu prodekana (1953 – 1957 a 1965 – 1968). V bratislavskom kňazskom seminári vykonával aj funkciu prefekta a neskôr vicerektora.

Od roku 1958 spravoval kostol v Bratislave – Podhradí a od roku 1971 Kostol Navštívenia Panny Márie milosrdných bratov v Bratislave. Roku 1973 Alojz Martinec bol ustanovený za cirkevného sudcu a kanonika Družnej kapituly Dómu sv. Martina v Bratislave.

Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov: Rakúsko, Taliansko, NDR (1967), Juhoslávia, Bulharsko, Grécko, Cyprus (1968), Rumunsko, Grécko, Turecko (1969) a inde.

Odborne sa zameriaval na najnovšie otázky biblickej a kresťanskej archeológie (napr. štúdia Biblickoarcheologická zvláštnosť o Šalamúnovej čaši, 1963).

Prekladal z hebrejčiny a arabčiny, najmä biblické texty. Napísal veľa článkov predovšetkým do katolíckych novín, Duchovného pastiera.

Zaslúžil sa o liturgickú reformu na Slovensku. Lektoroval  Lekcionár I – XIII (Trnava 1969 – 1972), spolupracoval na preklade Rímskeho misála a ďalších liturgických kníh. Redigoval Katolícke noviny a v rokoch 1978 – 1984 bol ich šéfredaktorom.

Zaujímal sa aj o základné otázky teológie a kresťanskej filozofie. Túto širokú intelektuálnu sebarealizáciu mohol v časoch totality dosiahnuť len vďaka tomu, že už od roku 1952 sa stal aktívnym členom Mierového hnutia katolíckych duchovných a po roku 1973 Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris.

Ako biblistu Alojza Martinca si veľmi váži a oceňuje jeho prácu historik Ján Letz. Preslávil sa najmä štúdiou Biblická exegéza a demytologizácia (Duchovný Pastier 44 (1969), č.1). Zdôrazňoval v nej, že normou pre správny postoj k tomuto problému je konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Dei Verbum. Východisko pre riešenie problému nachádza v rozlíšení medzi reálno-historickými a mytologickými náboženstvami. Odvrátiť sa od Svätého písma a považovať jeho pravdy za relatívne znamená návrat k mytológii. Preto zamieta racionalistické, väčšinou protestantské prístupy (najmä Bultmanovu náuku o tzv. demytologizácii) ako neprijateľné. Akceptuje modernú kritickú metódu spojenú s demytizáciou. Súhrn jeho názorov možno nájsť v Malom teologickom lexikóne (Bratislava 1977), do ktorého napísal heslá z biblickej teológie a religionistiky pod skratkou M.

Po roku 1989 spolupracoval na príprave ekumenického prekladu Svätého písma.

Prof. ThDr. Alojz Martinec sa snažil o presadenie, aby sa v Čiernych Kľačanoch zriadila farnosť Mons. Vincent Malý si spomína na Alojzov sen:

„Už dávnejšie sníval o tom, aby Kľačany boli raz osobitnou farnosťou, boli sme totiž filiálkou Zlatých Moraviec. Najmä na jar roku 1968 sme o tom obaja hovorili aj na spoločnom stretnutí s občanmi. No veci sa pre známe politické okolnosti nemohli riešiť. Farnosťou sme sa stali 1. mája 2001.“

Prof. ThDr. Alojz Martinec zomrel 2.3.1996 pochovaný je na miestnom cintoríne v Čiernych Kľačanoch.

Literatúra:

ARCHÍV FARSKÉHO ÚRADU ZLATÉ MORAVCE: 

BAJANÍK, S.: Náš rodák prof. ThDr. Alojz Martinec. Čierne Kľačany: MoMS. 2007.

DLUGOŠ, F.: Katolícka cirkev v okovách. Ružomberok : Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity, 2010, 331 s.

Pôstne obdobie "2014"

Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína obdobie pôstu a pokánia. Štyridsať dňoví pôst je duchovnou prípravou na oslávenie Pánovho zmŕtvychvstania. Je to čas duchovnej prípravy veriacich na slávenie Veľkonočných sviatkov. V čase pôstu sa obvykle nekonajú zábavy na znamenie vážnosti tohto obdobia, pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista. Zodpovedá tomu aj fialová farba chrámového rúcha kňazov v katolíckej cirkvi v období pôstu. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť dôležitosť prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Popol pripomína človeku jeho pôvod zo zeme a skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva na pokoru a k pokániu. Popolcová streda je dňom prísneho pôstu. Na deti do 12 roku života sa pôstna disciplína nevzťahuje. Katolíci vo veku 18-60 rokov  života sa môžu len raz dosýta najesť. To isté platí aj na veľký piatok. V tento deň nemôžeme spraviť iný skutok len sa zdržať mäsitého pokrmu.
Symbolika popola. Popol je už svojím pôvodom prirodzeným znamením pominuteľnosti. Pripomína človeku pád do hriechu a jeho následky. Na začiatku pôsteneho obdobia, na Popolcovú stredu, sa značia čelá veriacih popolom z ratolestí použitých na Kvetnú nedeľu v predchádzajúcom roku. Na kresťanskom Západe siaha história tohto obradu do 7. storočia, do čias pontifikátu pápeža Gregora 

Pôstne posolstvo Svätého otca Františka zo dňa 6.3.2014: Niektorí sa postia, aby schudli a boli vo forme. Iní preto, že ani nemajú možnosť, ako sa postiť nepretržite. Pôst ako prorocké gesto pripomína, že hmotné dobrá nemôžu byť jediným cieľom kresťana. Bohu sa páči pôst vedúci k hlbšiemu záväzku voči hodnotám Božieho kráľovstva: spravodlivosti, láske, mieru a solidarite...

  ätého

Foto: Catholic News Service photo/Paul Haring Veľkého.