Sviatosť kňazstva

Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát).

Poslaním kňaza je:

1.       hlásať evanjelium;

2.       prinášať obetu svätej omše;

3.       vysluhovať sviatosti;

4.       modliť sa za ľudí a požehnávať ich

Kňaz je sprítomňovateľom Krista a jeho zástupcom na zemi. Je všetkým pre všetkých. Služobné kňazstvo sa podstatne líši od spoločného kňazstva veriacich, lebo udeľuje posvätnú moc na službu veriacim. Vysvätení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučovaním, Božím kultom a pastorálnou správou. „Sami veriaci nech si zas uvedomujú svoju podlžnosť voči svojim kňazom, a preto nech im preukazujú detinskú lásku ako svojim duchovným pastierom a otcom.“ „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10, 16)

Sviatosť Manželstva

Cieľom manželstva je „dobro spoločenstva lásky a života", v ktorom je dobro samotných manželov  i dobro ich detí, totiž ich splodenie, prijatie a vychová. Pravá láska sa prejavuje najmä úctou, vďačnosťou a odpúšťaním. Podstatnými vlastnosťami manželstva je jeho jednota a nerozlu­čiteľnosť. Previnením proti jednote a nerozlučiteľnosti manželstva je najmä cudzoložstvo a rozvod. Manželstvo vzniká prejavením neodvolateľného „manželského súhla­su“ snúbencov, ktorý nemôže nahradiť žiadna ľudská moc. Sviatosťou manželstva snúbenci prijímajú do svojho nového život­ného spoločenstva Pána Ježiša, ktorý chce byť medzi nimi stále prí­tomný svojou láskou, pokojom a požehnaním. Povinnosťou manželov je, aby ako manželia spoločne žili v láske, vernosti a svornosti, a aby sa spoločne starali o výchovu svojich detí. Rodičia sú podlžní svojím deťom výchovu náboženskú, mravnú, cito­vú, občiansku a zaopatrenie. Pre Cirkev a spoločnosť sú dobrodením nielen duchovné povolania, čiže povolania pre kňazský  a zasvätený život, ale aj povolania pre manželský život. Podľa Božieho zákona i cirkevných zákonov „rozvod“ ako zrušenie manželstva alebo jeho zánik nejestvuje.

Čo je to liturgický rok (Cirkevný rok)?

Liturgický alebo tiež cirkevný rok je prežívaním jednotlivých tajomstiev Ježišovho života v priebehu roka - počínajúc jeho vtelením až po jeho druhý príchod v sláve. Liturgický rok sa  začína adventom, teda časom očakávania Pána, ktorý sa dovršuje vianočnými sviatkami. Potom speje k ešte väčšiemu vrcholu - k oslave Ježišovho spásneho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania na Veľkú noc. Veľkonočné obdobie uzatvára slávnosť Turíc, zoslania Ducha Svätého na Cirkev. V priebehu liturgického roka Cirkev slávi sviatky Panny Márie a sviatky svätých. Nimi si pripomína Božiu milosť, ktorá viedla týchto ľudí ku spáse.
Nedeľa je stredobodom kresťanského života, pretože v nedeľu slávime zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tak sa každá nedeľa stáva malou oslavou Veľkej noci. 

Sviatosť chorých

Ježiš nám ukazuje: ak trpíme my, trpí aj nebo. Boh si dokonca praje, aby sme ho spoznali "v jednom z týchto jeho najmenších bratov (Mt 25, 40). Preto Ježiš zveril starostlivosť o chorých ako prvoradú úlohu. Sviatosť chorých môže prijať každý veriaci, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii. Túto sviatosť môže prijať človek i viac ráz. Podstatou obradu pri slávení tejto sviatosti je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posvätným olejom. Vysluhovaťeľmi sviatosti chorých sú iba Biskupi a kňazi. Ježiš Kristus mocou ich vysvätenia koná skrze nich. Viatikum (pokrm na cestu) je Eucharistia ktorú prijíma ten, kto sa chystá opustiť pozemský život a prejsť do života večného.