Svätý Benjamín, diakon

 

Dnes si svätá matka Cirkev spomína na svätého Benjamína. Svätý Benjamín bol diakonom v meste Ergol v Perzii. Patrí k mučeníkom, ktorí boli zavraždení v Perzii počas prenasledovania kresťanov, ktoré sa začalo za vlády Jazdkarta I. a skončilo za čias jeho nástupcu Báhráma V. Góra. Jestvuje mnoho vzájomne nekorešpondujúcich verzií, ktoré rozprávajú o tomto prenasledovaní. Záznamy ohľadom mien mučeníkov, dátumy a miesta ich úmrtia sú nepresné a vzájomne nejednotné. Kresťania v Perzii mali aký-taký pokoj, no okolo roku 420 sa to zmenilo. Skupina nadšených kresťanov na čele s kňazom Hasu totiž zapálila pohanský chrám ohňa, čo bola veľká svätyňa Peržanov. Kvôli tomu dal kráľ uväzniť biskupa Abdasa, kňazov Hasu a Izáka, sekretára Efréma, subdiakona Papu a niekoľkých laikov. Biskup Abdas dostal od civilných autorít nariadenie, aby zrekonštruoval zničenú svätyňu. Keďže rozkaz odmietol vykonať, všetci boli odsúdení na smrť. K týmto mučeníkom sa pridávajú aj Ormisda (Manides), Sahin a diakon Benjamín. O Benjamínovi Rímske martyrológium uvádza: „V Ergol (Argul) v Perzii, diakon svätý Benjamín, neochvejne učil pravdám viery, počas panovania kráľa Báhráma-Góra; prijal mučeníctvo, uctievajúc tieto Pravdy, aj v ukrutných bolestiach udieraný po prstoch tenkými a naostrenými drevenými trstinami.“ Stalo sa to okolo roku 424, teda v prvých rokoch vlády Báhráma-Góra. O pár rokov neskôr dostali kresťania v Perzii slobodu.

Svätý Kalixt

Svätý Kalixt sa narodil okolo roku 155 v Trastevere (časť Ríma „Zátiberie“ – za riekou Tiber). Jeho rodičia boli kresťanmi. Otec bol otrokom v Ríme u istého Karpofora, bohatého kresťana z rodiny cisára Komoda. U toho istého Karpofora potom slúžil aj Kalixt. Jeho pán mu zveril veľkú sumu peňazí a umožnil mu, aby obchodovaním na rímskych trhoch získal ešte viac. Časom mu začali peniaze zverovať aj iní kresťania, ktorí od neho očakávali, že sa mu podarí zvýšiť ich hodnotu. Bolo to akoby v malej banke. Lenže časom ho obvinili závistliví Židia z nečestných ziskov. Kalixt radšej ušiel, no Karpofor ho čoskoro našiel a za trest mu pridelil ťažkú prácu v mlyne so železnou obručou na krku a okovami na rukách. Zanedlho si však znovu získal priazeň svojho pána a ten mu znova pridelil správu svojich vecí. Nakoniec mu dokonca Karpofor udelil slobodu. Kalixt raz v sobotu potom vošiel do synagógy a žiadal prítomných dlžníkov, aby mu vrátili peniaze. Židia sa však na neho vyrútili a vliekli ho k prefektovi z obvinením, že ruší ich bohoslužby a že je kresťan. Prefekt ho dal zbičovať a odsúdil na nútené práce v baniach na ostrove Sardínia. Musel tam tvrdo pracovať. No po nejakom čase bol spolu so skupinou iných zajatcov oslobodený na zákrok Marcie, milenky cisára Kommoda. Tak sa stal Kalixt slobodným rímskym občanom. Usadil sa v meste Ancia. Po čase ho však pápež sv. Zefirín, rímsky rodák, povolal do Ríma. Chcel ho mať za svojho spolupracovníka. Vysvätil ho za diakona a zveril mu správu najrozsiahlejšieho cintorína na Via Appia, ktorý patril Cirkvi. Kalixt sa svedomito zhostil tejto úlohy. Dodnes tento cintorín nesie jeho meno – Kalixtove katakomby. Neskôr sa Kalixt stal kňazom a dostal aj iné dôležité úlohy. Bol jednou z najvplyvnejších osobností rímskeho duchovenstva.

Jerusalem

 

Jeruzalem , mesto v Izraeli. Nachádza sa medzi Judskými vrchmi vo výške 800 metrov. Zaujímavosťou tohto hlavného mesta spočíva v tom, že je posvätným miestom všetkých troch náboženstiev: izraelitov, kresťanov a moslimov. Pre židov je Mestom mieru, v očiach kresťanov dejiskom Ježišovho ukrižovania a vzkriesenia, takisto zoslania Ducha Svätého, miestom zrodu kresťanstva. Moslimovia ho považujú za Sväté mesto (Al-Kuds), (Bait al-Makdis – Dom svätyne). Všetky tri náboženstvá majú v meste po jednom mimoriadne dôležitom posvätnom mieste, Múr nárekov, Chrám svätého hrobu a Skalnú mešitu. V živote židov sa Jeruzalem stal dôležitým okolo roku 1000 pred Kristom. Predtým archu zmluvy, umiestnenú v stanovej svätyni, prenášali z miesta na miesto, nemala svoje stále miesto. Dovtedy „putujúcu“ stanovú svätyňu umiestnili do Jeruzalemu na príkaz Boha. Kráľ Dávid vyhlásil mesto za centrum svojho kráľovstva. Jeho syn a nástupca kráľ Šalamún sa pustil do dovtedy nevídanej výstavby; k tomuto času sa viaže stavba svätyne, ktorej zostatky poznáme  ako Múr nárekov. Obete v tejto svätyni tvorili základ spojenia židov s Bohom. Bol to jediný chrám, kde sa mohlo raz ročne obetovať. V najvnútornejšej miestnosti chrámu, mohol hlavný kňaz vysloviť meno Boha na oslavách zmierenia, Jom Kippur.