Milan Ďurica sa narodil 13. augusta 1925
v obci Krivany. Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB bol kňaz, historik
ktorý sa zaoberal prevažne modernými slovenskými dejinami a najmä
históriou Slovenskej republiky (1939 – 1945). V roku 1943 vstúpil do rehole
Saleziánov a o 13 rokov neskôr bol v Turíne vysvätený za kňaza. Študoval v
Turíne, Ženeve, Leuvene a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a
Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne. Za doktora politických
vied v Padove sa habilitoval roku 1961. V roku 1956 sa stal profesorom teológie
na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 bol asistentom profesora, od roku 1967 profesorom
politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj
prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do
dôchodku roku 1997. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborný
poradca pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. Počas celého obdobia
komunizmu udržiaval kontakt so Slovenskom, aj slovenským exilom. Od roku 1993
pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte
UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického
ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996). Od roku 1998 sa vrátil na
Slovensko. Zomrel dnes t.j. 25. januára 2024 v Bratislave vo veku 98
rokov.