V mojom predchádzajúcom článku Rehoľa Kartuziánov som sa zameral na Kláštor Kartuziánov v ktorom som opísal zakladateľa rádu a kláštor na Skale útočišťa, teraz by som chcel priblížiť prácu v takomto kláštore.
Rehoľa kartuziánov sa zaoberala v ťažko prístupnom teréne Slovenského raja pisárskou činnosťou. Prvý mnísi ktorí na Kláštorisko prišli v roku 1307 z rakúskeho Seitzu, bol medzi nimi aj mních Konrád, prior kláštora, podľa kronikára "pisár nevšedných kvalít". Kvôli zadováženiu potrebných kníh z vlastnej dielne pre novovzniknutý kláštor vzdal sa hodnosti priora a plne sa venoval pisárskej činnosti. Pisársky umelecký vkus Konrádových bohoslužobných kódexov dosahoval špičkovú úroveň. Pre potreby kláštora zhotovil dva misály, graduál, breviar, collectarium, officium, defunctorum a iné. Kopistom bol aj druhý prior kláštora, Jodok, rodák zo Švermova. Od neho sa zachovali dva antifonáre a jeden graduál. Nálezy na Kláštorisku dokázali aj existenciu umeleckej knihviazačskej činnosti z 15. a 16. storočia. Z Kláštoriska v roku 1319 došlo k založeniu sesterského kláštora v Lechnici v Červenom Kláštore pri Dunajci.
Kartuziáni na Skale útočišťa sa zaoberali tvorbou kníh, vo svojich celiach zhotovovali codexi.
Foto: google
Zdroj: Kodikológía: Peter Olexák, 2007
Very Interesting.
OdpovedaťOdstrániťV Slovenskom raji je krásne, kde sa nachádza i torzo kláštora.
OdpovedaťOdstrániť