I Believe

Pri pobreží Francúzska leží ostrov Normoutien. Cesta dlhá asi 5 km ho spája s pevninou. Možno ju používať iba počas odlivu, teda denne asi štyri hodiny. Informujú o tom tabule popri ceste.
Filip bol so svojimi rodičmi na tomto ostrove na výlete. Mali krásny deň, no rýchlo sa skončil. Odrazu sa otec pozrel na hodiny a povedal:"Poďte, musíme sa vrátiť!" Neboli jediní ktorí sa vybrali na spiatočnú cestu. Filip síce ešte nič nevidel, ale dôveroval, že otec si dobre všimol informačné tabule. Ani sa nezastavili, až z bezpečia pevniny sa dívali na mocný príliv vody. Ale čo to? Zrazu ešte jedno omeškané auto na ceste. Napäto sledujú čo sa s ním stane. Príliv je rýchlejší, a cestujúci len-len že sa zachránia v jednej zo záchraných veží pri ceste. Auto môžu odtiahnuť až pri odlive. "Ocko, tí ľudia nevedia čítať?" pýta sa Filip. "Ba, ale neverili tomu, čo je tam napísané."
Koľko ľudí to práve tak robí s Bibliou. Čítajú o Ježišovi, o spasení i súde. Zachránení sú však len tí, ktorí tomu, čo čítajú aj veria.

Židia v Zlatých Moravciach

Prvé zmienky o Židoch v Zlatých Moravciach sú okolo roku 1868. Židia v Zlatých Moravciach v období stredoveku neboli usídlený nemáme o nich aspoň zmienku. Pre zákonné nariadenie nesmeli sa židia usadiť v blízkosti banských miest a to do 60 km, toto nariadenie bolo zrušené až v roku 1867. O desať rokov neskôr v Zlatých Moravciach bolo 298 židov. Prvá zápisnica židovskej náboženskej obce je z roku 1897. Neskôr sa počty židovských obyvateľov v Zlatých Moravciach menili takto v roku 1914 - 200 židov, 1919 - 369 židov, 1932 - 452 židov. V súpise židov z roku 1942 vtedajšom okresnom meste Zlaté Moravce bolo 784 domov, počet obyvateľov 4358 a počet osôb v súpise židov bol 529.V tomto období sa nachádza v meste aj židovská synagóga. Židovský obyvatelia mesta Zlaté Moravce boli podnikavý. V Zlatých Moravciach boli dámske krajčírstva jedno vlastnila Holländerová Dóra na ulici Bernolákova 7 a druhé Schwartzová Alžbeta na ulici Hitlerova 19. Steiner Vojtech sa venoval výrobe voskových plachiet a sídlil na ulici Hitlerova. Hodinárstvo a obchod s klenotami vlastnil Katz Hermann na námestí Andreja Hlinku 7. Steiner Samuel vlastnil takzvané knihárstvo (kníhkupectvo). Obchod so železom a elektrotechnickými potrebami vlastnil Kreisler Aurel.

Jedným zo žijúcich s komunity židov v Zlatých Moravciach je Jossi Steiner. Po náročnej životnej ceste dnes pôsobí ako Košický rabín.  

Židia na Slovensku

Židia na Slovensku sa objavujú okolo roku 70 n.l., ktorých sem rímsky legionári dovliekli ako otrokov. Prvý historický záznam o stykoch našich predkov zo židmi možno nájsť v cyrilo-metodských legendách. Neskôr sa s týchto židov stávajú obchodníci a to aj veľmi preslávený.
V roku 1910 na území 15 hornouhorských žúp (polovica územia piatich z nich pripadla dnešnému Maďarsku) bol pomer medzi počtom Slovákov a Maďarov 61 ku 39 percent. V kategórii štátnych a verejných zamestnancov i v slobodných povolaniach však Slováci predstavovali nepatrné percentá: štátni zamestnanci - 1,4 %, zamestnanci župných úradov - 2,2 %, učitelia ľudových škôl - 7,1 %, profesori stredných škôl -1,6 %, lekári - 3,5 %. Slováci pred rozpadom Uhorska nemali jedinú slovenskú strednú školu a počet ľudových škôl s vyučovacím jazykom slovenským od vydania národnostného zákona do roku 1918, čiže za 50 rokov, klesol z 2 000 na 160.
Začiatkom 20. storočia Židia tvorili 4,42 % obyvateľstva Uhorska, ale medzi lekármi bolo 49 % Židov, medzi pravotármi 45 %, medzi novinármi 42 %, medzi spisovateľmi 26 %, medzi obchodníkmi 55 – 60 %. Podľa uhorských štatistík v roku 1910 žilo v Uhorsku 542 000 židov, z ktorých 0,63 % sa hlásilo k slovenskej národnosti.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v novovzniknutej ČSR ostalo asi 140 000 Židov.
Podľa štatistiky z roku 1930 na Slovensku sa zaoberalo činnosťou v priemysle z tisíc obyvateľov židovskej národnosti 202 v obchode a peňažníctve 530. V roku 1940 sa urobil súpis majetku. Z celkového majetku 7 miliárd korún vlastnili Židia 3,2 miliardy (45 percent), hoci na Slovensku ich bolo len 2,9 %
Dnes je na Slovensku 2380 registrovaných židov väčšinou sú to starší ľudia.
Košický rabín, rodák zo Zlatých Moraviec Jossi Steiner hovorí: Žid sa učí, lebo sa má učiť. Cesta vzdelania sa nekončí promóciou, trvá po celý život. V každom židovskom dome majú byť knihy: tanach (písmo sväté), talmud (otázky práva, etiky, zvykov, histórie...) a šulchan aruch (prestretý stôl). Tam sa človek dozvie, ako sa má správať, ktorú topánku si má prv zaviazať, čo má hovoriť, ako sa má modliť, koľko sa má po jedle čakať medzi mliekom a mäsom (šesť hodín).

Pater noster

Pater noster, qui es in caelis: 

sanctificétur nomen tuum;

advéniat regnum tuum;

fiat voluntas tua, sicut in caelo, et in terra.

Panem nostrum cotidiánum da nobis hódie;

et dimítte nobis débita nostra,

sicut et nos dimítimus debitoribus nostris;

et ne nos indúcas in tentatiónem;

sed líbera nos a malo.

O vode a rybách

Zišli sa raz v zátoke rieky ryby na kus reči. Rozprávali sa o tom, ako si niektorí myslia, že ich život závisí od vody. "Ale my sme predsa vodu nikdy nevideli. Nevieme vôbec, čo to je." Vtedy sa ozvali skúsenejšie ryby: "Počuli sme, že v mori vraj žije akási učená ryba, ktorá sa rozumie do všetkého. Poďme za ňou, nech nám ukáže tú vodu!" Najodvážnejšie obyvateľky rieky sa vydali na cestu. Po čase šťastlivo priplávali do mora a bez problémov našli učenú predstaviteľku svojej triedy. Múdra ryba vypočula ich prosby a riekla: "Ó, vy hlúpe ryby! Vo vode predsa žijete a vo vode sa predsa hýbete. Z vody ste vyšli a do vody sa vrátite. Žijete vo vode, a ani o tom neviete!"
Teológ Karl Rahner sa vyjadril: Človek nielenže má veľa otázok, ale i on sám je otázkou.

Kazimierz Wojtowicz, O kázni a dáždnikoch. 
         

O Lišiakovi a ťave

Pri východe slnka sa lišiak pozrel na svoj tieň a povedal si: "Dnes n obed zjem ťavu." Celú polovičku dňa hľadal ťavu. Napoludnie sa pozeral znova na svoj tieň a riekol: "No, aj myš by mi stačila."

Usiluj sa byť človekom, ktorý začína svoj život.

Z knihy O kázni a dáždnikoch od Kazimierz Wojtowicz.

Smietka v oku.

Mnoho ľudí, nevie odkiaľ a kam sa vlastne dostali. Mnoho ľudí si to neváži a zneužíva pritom mnoho ďalších. Vytvárajú sa tak nové otroctvá. Otrok je zaviazaný chlebodarcovi a chlebodarca otrokovi. No je tam mnoho iných ktorí nie sú ani chlebodarcovia a ani otroci a tí sú na tom oveľa horšie, ako tí otroci.