Židia na Slovensku sa objavujú okolo roku 70 n.l., ktorých sem rímsky legionári dovliekli ako otrokov. Prvý historický záznam o stykoch našich predkov zo židmi možno nájsť v cyrilo-metodských legendách. Neskôr sa s týchto židov stávajú obchodníci a to aj veľmi preslávený.
V roku 1910 na území 15 hornouhorských žúp (polovica územia piatich z nich pripadla dnešnému Maďarsku) bol pomer medzi počtom Slovákov a Maďarov 61 ku 39 percent. V kategórii štátnych a verejných zamestnancov i v slobodných povolaniach však Slováci predstavovali nepatrné percentá: štátni zamestnanci - 1,4 %, zamestnanci župných úradov - 2,2 %, učitelia ľudových škôl - 7,1 %, profesori stredných škôl -1,6 %, lekári - 3,5 %. Slováci pred rozpadom Uhorska nemali jedinú slovenskú strednú školu a počet ľudových škôl s vyučovacím jazykom slovenským od vydania národnostného zákona do roku 1918, čiže za 50 rokov, klesol z 2 000 na 160.
Začiatkom 20. storočia Židia tvorili 4,42 % obyvateľstva Uhorska, ale medzi lekármi bolo 49 % Židov, medzi pravotármi 45 %, medzi novinármi 42 %, medzi spisovateľmi 26 %, medzi obchodníkmi 55 – 60 %. Podľa uhorských štatistík v roku 1910 žilo v Uhorsku 542 000 židov, z ktorých 0,63 % sa hlásilo k slovenskej národnosti.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v novovzniknutej ČSR ostalo asi 140 000 Židov.
Podľa štatistiky z roku 1930 na Slovensku sa zaoberalo činnosťou v priemysle z tisíc obyvateľov židovskej národnosti 202 v obchode a peňažníctve 530. V roku 1940 sa urobil súpis majetku. Z celkového majetku 7 miliárd korún vlastnili Židia 3,2 miliardy (45 percent), hoci na Slovensku ich bolo len 2,9 %
Dnes je na Slovensku 2380 registrovaných židov väčšinou sú to starší ľudia.
Košický rabín, rodák zo Zlatých Moraviec Jossi Steiner hovorí: Žid sa učí, lebo sa má učiť. Cesta vzdelania sa nekončí promóciou, trvá po celý život. V každom židovskom dome majú byť knihy: tanach (písmo sväté), talmud (otázky práva, etiky, zvykov, histórie...) a šulchan aruch (prestretý stôl). Tam sa človek dozvie, ako sa má správať, ktorú topánku si má prv zaviazať, čo má hovoriť, ako sa má modliť, koľko sa má po jedle čakať medzi mliekom a mäsom (šesť hodín).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára