Židovská komunita v Zlatých Moravciach sa rozhodla svoju synagógu zriadiť až počas fungovania prvej Česko - Slovenskej republiky 1918 - 1938. Finančné prostriedky na výstavbu synagógy sa hľadali ťažko. Výstavba synagógy sa mohla začať až po získaní dostatočného množstva financií.Stavba synagógy mala stáť podľa odhadov 250 000 Kč. Na vyzbieranie tejto sumy vyhlásila náboženská obec štyri ofery, na ktorých vyzbierala spolu 72 675 Kč. Ďalšie financie získali od Župného úradu v Nitre 100 000 Kč. Zvyšné finančné prostriedky získali za odpredaj miest na sedenie 50 000 Kč a zvyšných 30 000 Kč mala tunajšia židovská obec na šetrených. Stavebné povolenie bolo udelené OÚ v Zlatých Moravciach 29.9.1926 kolaudácia budovy bola takmer presne o rok. Na kolaudáciu bolo pozvaných mnoho hostí všetky ohlasy na novovybudovanú synagogu boli pozitívne.Synagóga bola veľká podlhovastá budova s vysokou škridlovou strechou. Dĺžka synagógy bola 23,6 m, šírka 13,2 m, a výška 8 m. V hornej časti bol balkón, na ktorom počas modlitieb stáli alebo sedeli ženy. Mužská časť bola v dolnej časti. Lavice na sedenie boli tak ako aj v dolnej a hornej časti synagógy. Židia sa vždy modlili smerom k východu, resp. boli obrátení k východnej stene budovy, nakoľko tým smerom ležala Palestína. Na prízemí pred lavicami sa nachádzal drvený pult, s ktorého sa čítalo a vysvetľovalo Písmo. Zvitky Písma boli uchovávané v drevenej skrinke, ktorá sa volala Aron HA-Kodeš. Vchod do budovy bol od rabínskeho domu, nie z ulice. Ortodoxným Kantorom bol Adolf Schwartz, kostolníkkom Jozef Pollák.
Dva dni v roku - na výročie vzniku 1. ČSR a v deň prezidentových narodenín sa mohli modlitieb v synagóge zúčastniť aj nežidia. Zlatomoravecká synagóga prežila aj bombardovanie mesta a plnila svoju funkciu aj po roku 1945 približne do konca 50. rokov.
