Tomáš Akvinsky

O svätom Tomášovi Akvinskom sa hovorí, že diktoval súčasne trom pisárom rozličné témy. A keď sa ho pýtali, odkiaľ čerpá takú múdrosť vo svojich spisoch, povedal: "Pred oltárom a pred krížom som sa naučil viac ako zo všetkých kníh.

Úžasné dni

Keď Fréderic Ozanam, profesor na Sorbone, ktorý v mladosti tápal v otázkach viery, videl veľkého Ampéra v jednom parížskom kostole pohrúženého do modlitby ruženca, to naňho hlbší dojem ako všetky knihy a kázne. Stali sa priateľmi a Ozanam našiel znovu vieru.

Daj mi pokoj, odíď

Človek je už taký, že mu leží viac na srdci vlastníctvo (jeho svine) ako to, že tu ktosi niekoho oslobodil z takého hrozného, zúfalého stavu. Lebo oslobodený muž, tichý a krotký, prosil Ježiša, aby mohol zostať pri ňom. A tak tu pre zmenu človek zasa píše podobenstvo o kráľovstve, ktorého sa tak pre hocičo, pre hocijakú mizériu hodnotu s takým ľahkým srdcom zrieka.

O krste

Svätý Ľudovít, francúzsky kráľ, často hovorieval: "Malá hradná kaplnka, v ktorej ma pokrstili, znamená v mojom živote viac ako dóm v Reimse, kde ma korunovali za kráľa, pretože pri krste som sa stal Božím dieťaťom, a to je viac ako kráľovská hodnosť."

Výmysel na zdôvodnenie dňa D

Lož: Spojenci potrebovali otvoriť druhý front, aby pomohli Sovietskemu zväzu poraziť nacistov.
Pravda: Spojenci potrebovali obsadiť Francúzsko, aby zabezpečili, že sa dostanú do Nemecka skôr ako sovietske vojská.

Čo predchádzalo útoku na Pearl Harbor (1941)

Tak v prvom rade bola to neospravedlniteľná lož keď USA nevedeli o tom, že Japonsko chce zaútočiť na Pearl Harbor.
Vláda prezidenta Roosevelta vopred vedela o plánovanom útoku Japoncov a využila ho na ospravedlnenie vstupu do
vojny. Hlavný účastníci boli Franklin Delano Roosvelt, 32. prezident Spojených štátov amerických a korvetný kapitán
Arthur H. McCollum, výzvedná služba námorníctva USA.
Po doznení výstrelov prvej svetovej vojny sa Spojené štáty americké zasa raz stihali na cestu izolacionizmu
odmietli ratifikovať Versaillskú mierovú zmluvu a rozhodli sa nepripojiť k Spoločnosti národov (predchodkyni OSN)
Väčšina Američanov bola jednoznačne proti zasahovaniu v zahraničí. Pod vplyvom mimoriadne vysokých ziskov v priemysle
v dvadsiatych rokoch minulého storočia boli Spojené štáty americké úplne zaskočené krachom burzy roku 1929 na Wall street a
následnou krízou. Po celé ďalšie desaťročie bola pozornosť krajiny upriamená na tieto udalosti. Keď sa Európa dostávala
na pokraj vojny, Rooseveltova administratíva pod nátlakom organizácií ako America First Commitee vydala v rokoch 1935 až 1939 rad
zákonov o neutralite.
Útok na Pearl Harbor síce dostal Ameriku do vojny, ale nebol pre ňu takým prekvapením, ako sa tvrdilo. Minister
vnútra Harold Ickes, si do svojho deníka napísal 18. októbra 1941 "Už dlhý čas verím, že najvhodnejšie pre nás by bolo
vstúpiť do vojny cez Japonsko".
Neskôr sa Admirál Claude C. Bloch, veliteľ miestnej námornej flotily v Pearl Harbore, vyjadril: "Japonci
zničili v Pearl Harbor iba množstvo starých harabúrd. V určitom zmysle nám urobili láskavosť." Všetky novšie lode

boli s Pearl Harbor premiestnene pred útokom Japoncov.

Korene monoteizmu

Uctievanie Atona, ktoré v Egypte zaviedol Achnaton, je prvým dokázaným prípadom výskytu monoteistického náboženstva na svete. Preto prekvapuje, že sa objavili mnohé dohady o možnom prepojení medzi ním a judaizmom, ďalším veľkým monoteistickým nábožensttvom.