Tak v prvom rade bola to neospravedlniteľná lož keď USA nevedeli o tom, že Japonsko chce zaútočiť na Pearl Harbor.
Vláda prezidenta Roosevelta vopred vedela o plánovanom útoku Japoncov a využila ho na ospravedlnenie vstupu do
vojny. Hlavný účastníci boli Franklin Delano Roosvelt, 32. prezident Spojených štátov amerických a korvetný kapitán
Arthur H. McCollum, výzvedná služba námorníctva USA.
Po doznení výstrelov prvej svetovej vojny sa Spojené štáty americké zasa raz stihali na cestu izolacionizmu
odmietli ratifikovať Versaillskú mierovú zmluvu a rozhodli sa nepripojiť k Spoločnosti národov (predchodkyni OSN)
Väčšina Američanov bola jednoznačne proti zasahovaniu v zahraničí. Pod vplyvom mimoriadne vysokých ziskov v priemysle
v dvadsiatych rokoch minulého storočia boli Spojené štáty americké úplne zaskočené krachom burzy roku 1929 na Wall street a
následnou krízou. Po celé ďalšie desaťročie bola pozornosť krajiny upriamená na tieto udalosti. Keď sa Európa dostávala
na pokraj vojny, Rooseveltova administratíva pod nátlakom organizácií ako America First Commitee vydala v rokoch 1935 až 1939 rad
zákonov o neutralite.
Útok na Pearl Harbor síce dostal Ameriku do vojny, ale nebol pre ňu takým prekvapením, ako sa tvrdilo. Minister
vnútra Harold Ickes, si do svojho deníka napísal 18. októbra 1941 "Už dlhý čas verím, že najvhodnejšie pre nás by bolo
vstúpiť do vojny cez Japonsko".
Neskôr sa Admirál Claude C. Bloch, veliteľ miestnej námornej flotily v Pearl Harbore, vyjadril: "Japonci
zničili v Pearl Harbor iba množstvo starých harabúrd. V určitom zmysle nám urobili láskavosť." Všetky novšie lode
boli s Pearl Harbor premiestnene pred útokom Japoncov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára