Marcel Callo sa narodil vo Francúzskom meste Rennes dňa 6. decembra 1921 a zomrel 19. marca 1945. Vyrastal v náboženskej rodine, ako 12-ročný prijal sviatosť birmovania. Vnuknutiami Ducha Svätého začal žiť naozaj plným kresťanským životom. Mal pevnú vôľu, úprimne slúžil blížnym a denne príjímal Eucharistiu. Deväť rokov pracoval v tlačiarni v rodnom meste a bol skautom, až ho 19. marca 1943 odvliekli z Francúzska do nacistického tábora, kde ho pre neohrozené vyznávanie viery a pre duchovnú pomoc spoluväzňom a apoštolskú činnosť obžalovali aa odvliekli z pracovného tábora na iné, ešte hroznejšie miesto, kde musel znášať veľmi tažké útrapy. No všetky potupy a súženia znášal s pevným duchom a jedinečným vnútorným pokojom, ba tešil sa, že môže na svojom tele dopĺňať utrpenia, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Plné silnej viery a nevinnej čistoty sú jeho listy, ktoré písal svojej snúbenici z tábora. Tá sa ho však nedočkala, lebo Marcel zomrel, znášajúc kruté súženia, v Mathausene 19. marca 1945. No mohla byť prítomná pri jeho blahorečení v Ríme 4. októbra 1987.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára