Diabol prekážka spovedania a svätého prijímania

   Snívalo sa mi, že sakristia je preplnená chovancami, ktorí sa chceli u mňa vyspovedať. Tu dverami sakristie vstúpil cap a začal obskakovať okolo jedného, potom okolo druhého tak, že pozvoľna strácali dobrú vôľu ísť sa vyspovedať a jeden po druhom sa vytrácali. Cap sa opovážil zvádzať aj chlapca, ktorého som práve spovedal. Nahnevaný som ho udrel, zlomil mu roh a zahnal preč. Chcel som vynadať aj kostolníkovi, že vpustil dnu capa.

   Medzitým som vstal, obliekol som sa a šiel slúžiť svätú omšu. Pred prijímaním vtrhlo hlavným vchodom do kostola množstvo capov, ktorí tisícorakými kúskami brali chlapcom chuť ísť ku svätému prijímaniu. Niektorí už vstali, ale zvábení klamnými zvodmi ostali na svojom mieste. Iní boli už pri oltári, niektorí dokonca pokľakli, aby prijali Telo Pána, ale vrátili sa nazad bez svätého prijímania.

„Títo capi sú nepriatelia našich duší, ktorí roztržitosťou a nezriadenými náklonnosťami vzďaľujú chlapcov od Sviatostí.“

článok: Sny sv. Don Bosca

Pre modlitbu...

 „Pre vieru, modlitby, pre mravný život je človek tu na zemi neraz na posmech, ale za hranicou smrti čaká večný Kristus tých, aby ich objal slovami nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím“ Pri ohlasovaní teda nestačí otĺkať človeku o hlavu kerygmatické a dogmatické formuly a hovoriť: „Zobkaj, vtáčik, alebo zdochni“. Svedčí to o nesprávnom chápaní viery – rovnako, ako keď neustále opakujeme: Kto to, či ono nevyznáva, už k nám nepatrí; alebo keď sa iba cynicky pýtame: Chcete i vy odísť? Teológia a ohlasovanie musí byť v chápanom zmysle misijnou, t.j. musí objasňovať formulácie viery tak, aby mali zmysel v konkrétnych ľudských situáciách a stali sa skutočným nárokom na človeka s výzvou k rozhodnutiu sa. Každému je jasné, že neexistuje taká forma modlitby, ktorá by vyhovovala všetkým. Ako už bolo povedané, každý si hľadá svoju cestu a pritom sa opiera o praktiky duchovných vodcov, ktoré sa mu vidia šité na mieru. Napokon každý môže vyskúšať, čo sa mu hodí a potom si zvoliť cestu. Hádam najzaujímavejšia forma modlitby je modlitba slovami. Romano Guardini píše: „V modlitbe veľa záleží na voľbe slov. Bolo by nesprávne povedať, že záleží len na zmýšľaní a že slová sú ľahostajné. Všeobecne platí, že pravý duch modlitby si nájde i primeraný slovný výraz, pričom nedostatočná, predovšetkým uhovorená, sentimentálna, pokazená reč prezrádza prázdnotu ľudského vnútra.“ Pritom to nemusí byť prvotriedna reč profesora slovenčiny. Vzdelaný intelektuál má svoj jazykový štýl, svoje vyjadrovacie schopnosti na určitej výške. Možno si formou dobrej modlitby cibrí slovnú zásobu. Nič mu v tom zabrániť nemôže, je to v poriadku. No v žiadnom prípade nie sú menejcenní ľudia, ktorí sú vzdelanostne nižšie.

Katechéza mladých

Mladá generácia je pre Cirkev i spoločnosť veľkou nádejou. Ak Cirkev vidí mladých ako „nádej“, je si vedomá, že katechéza mladých je veľkou výzvou pre budúcnosť Cirkvi samej. To musí Cirkev ešte viac pobádať, aby odvážne a tvorivo ohlasovala evanjelium svetu mladých. Veľakrát v tomto čase chlapec alebo dievča prijatím sviatosti birmovania zavŕši proces uvádzania do sviatostí, ale zároveň sa takmer úplne vzdiali od praktizovania viery. Treba si to vážne uvedomiť a vyvinúť špecifickú pastoračnú starostlivosť, využívajúc formačné bohatstvo samého uvádzania do kresťanského života. Katechézu mladých treba do hĺbky zrevidovať a posilniť.

Pred katechézou v tomto období života mladého človeka stojí aj úloha upozorňovať predovšetkým na svetlá a tiene situácie mladých. Mladých treba považovať nielen za predmet katechézy, ale aj za aktívne subjekty, protagonistov evanjelizácie a budovateľov spoločenskej obnovy. Dôležité je uvedomiť si rôznorodosť náboženských situácií: sú mladí, čo nie sú ani pokrstení, iní nemajú skončené uvedenie do kresťanského života, alebo sú momentálne vo vážnej kríze; iní sú zasa na ceste k rozhodnutiu pre vieru, alebo sa už pre ňu rozhodli a žiadajú pomoc. Nemožno zabúdať, že úspešná bude taká katechéza, ktorá sa bude odohrávať v rámci širšej pastorácie detí, adolescentov a mladých, ktorá berie do úvahy celok problémov, dotýkajúcich sa ich života. V katechéze mladých zohráva dôležitú úlohu osobné sprevádzanie mladého človeka a duchovné vedenie. Katechumenát mladých v školskom veku, katechéza uvádzania do kresťanského života, programované tematické katechézy, príležitostné a neformálne stretnutia. Jeden z dôležitých prvkov katechézy mladých je aj rozdielnosť „reči“ (mentality, senzibility, vkusu, štýlu, slovníka) mladých a Cirkvi. Katechéza potrebuje nachádzať nové výrazové prostriedky pri pretlmočení Ježišovho posolstva do ich reči, ale musí to robiť trpezlivo, múdro a bez ujmy k obsahu evanjeliového posolstva.(VDK 181-185).

Povolanie svätého Don Bosca

Ján hľadel do budúcnosti starostlivo a s obavami. Skľučovala ho starosť o ďalšie štúdium. Otec známeho priateľa Jozefa Turca, v ktorého vinici často a rád študoval, ho povzbudzoval: „Len odvahu, milý Janko! Buď dobrý, uč sa a Panna Mária ti pomôže!“ Ján odpovedal: „Všetku dôveru skladám len v Pannu Máriu, ale som plný neistoty. Rád by som pokračoval v štúdiách a stal sa kňazom. Moja matka ma však nemôže podporovať.“

„Milý Janko, neboj sa a uvidíš, že Pán Boh už nájde cestu.“

„Dúfam“, prikyvoval Ján... odchádzajúc na svoje miesto hovorieval so sklonenou hlavou: „Ale... ale... „

Po niekoľkých dňoch ho videl pán Turco a jeho syn prichádzať veselo poskakujúceho. Slávnostne k nim prichádzal z vinice. Spýtali sa ho: „Čo ti je, Janko, že si taký veselý? Veď nedávno si bol taký smutný?“

„Dobrá novina, dobrá novina!“ volal Ján: „Dnes som mal sen, v ktorom som videl, že budem môcť pokračovať vo štúdiách, že budem kňazom a že mám miesto v čele množstva mládeže. Mám sa starať o ich výchovu cez celý život. Hľa, všetko je hotové: čoskoro budem môcť byť kňazom.“

„To je len sen“, chlácholil ho pán Turco, „a potom od slova k činu je ešte ďaleko.“

„Ostatné nie je nič“, dodal Ján, „áno, budem kňazom, budem na čele množstva mládeže, ktorej urobím mnoho dobrého.“ Po týchto slovách pokojne odchádzal do besiedky v záhrade.

Druhého dňa odpovedal na otázky, že mal prekrásny sen, že videl prichádzať k sebe Pani, ktorá viedla veľké stádo a pristúpila k nemu, oslovila ho menom a hovorila: „Hľa, Janko, cele toto stádo zverujem pod tvoju ochranu!“

„Ako mám opatrovať a strážiť toľko baránkov a oviec? Kde nájdem lúky, kam by som ich vodil na pašu?“ Nato Pani odpovedala: „Neboj sa, ja budem s tebou!“ Na to zmizla.

Toto nám rozprával sám pán Turco a pani Lucia a zhoduje sa to s údajmi v Pamätiach, kde je napísané: „V 16. roku som mal iný sen.“

Som presvedčený, že v ňom vtedy uvidel a dozvedel sa omnoho viac, než povedal, aby uľavil svojmu preplnenému srdcu. Bol to znak zaslúženej odmeny za jeho neustálu dôveru. 

Joppe

Starobylé opevnené a velmi priaznivo položené prístavné mesto na pahorku Stredozemného mora v zemi Filištíncov v Palestine. Vzdialené bolo od Jeruzalema 55 km. Do tohto mesta bolo privážané drevo z Fenície ktoré bolo použité k stavbe Šalamúnovho chrámu. V roku 1911 bola v meste založená Palestínska národná strana. Mesto je dnes časťou mesta Tel Aviv - Yafo. Na fotografii je kostol sv. Petra. Toto mesto je spomínané i v Knihe proroka Jonáša. Jonášov útek. - 1 Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto: 2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“ 3 Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána. 4 Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal.

Dejiny a dejinnosť

Dejiny a dejinnosť sú základnou kategóriou kresťanskej viery. Kresťanská viera je dejinná svojim obsahom, svojim úkonom, svojim sprostredkovaním a svojim celkovým horizontom. Kategória dejín bola dokonca objavená až v rámci biblickej viery.