Priblížil sa čas, kedy sa mal Ján rozhodnúť o povolaní.
Prv mal len vrúcnu túžbu po kňazstve, ale teraz ho naplňovala myšlienka na
vznešenosť stavu, vlastnú biedu a večné záväzky, ktoré na seba pred Bohom
prijíma – svätou bázňou.
O tomto úseku svojho života zanechal náš Ján drahocenné
riadky, dýchajúce obdivuhodnou pokorou: „Sen z Murialda bol hlboko
zaštepený v mojej pamäti, ba mnohokrát a vždy jasnejšie sa opakoval
a podľa neho mal som si zvoliť duchovný stav, ku ktorému som cítil náklonnosť,
ale nechcel som veriť snom. Spôsob môjho života a nedostatok potrebných
čností vzbudzovali pochybnosť a prekážali mi v tomto rozhodnutí. Keby
som mal vtedy vodcu, ktorý by sa staral o moje povolanie. Bol by mojím
ohromným pokladom, ale chýbal mi. Mal som výborného spovedníka, ktorý chcel zo
mňa vychovať dobrého kresťana, ale do otázky povolania sa nechcel miešať.
Rozmýšľal som nad tým. Čítal som akúsi knihu, ktorá hovorila o voľbe
povolania a rozhodol som sa, že vstúpim do rádu sv. Františka. Uvažoval
som takto: keď ostanem duchovným vo svete, vystavím svoje povolanie veľkému
nebezpečiu. Zvolím si teda stav duchovný, ale zrieknem sa sveta, vstúpim do
kláštora, oddám sa štúdiu, rozjímanie a tak v samote budem môcť
ovládať svoje náruživosti, zvlášť pýchu, ktorá hlboko zapustila korene
v mojom srdci.“
Pred Veľkonočnými sviatkami, ktoré vtedy pripadali (1834) na 30. marec,
požiadal som o prijatie k reformovaným františkánom. Medzitým, čo som
očakával odpoveď, nikomu som sa nezveril so svojimi zámermi, jedného dňa
prišiel ku mne Eugen Nicco, ktorého som ani dobre nepoznal a pýtal sa ma:
„Rozhodol si sa stať františkánom?“ Zadivený sa ho pýtam: „Kto ti to povedal?“
„Dostal som list a mám ťa upozorniť, že ťa očakávajú v Turíne. Pôjdeš
so mnou na skúšky, lebo i ja som sa rozhodol vstúpiť do tohto rádu.“
Odišiel som do kláštora S. Mária degli Angiolli v Turíne, podrobil som sa
skúške a bol som prijatý v polovici apríla. Všetko bolo pripravené ku
vstupu do kláštora della Pace v Chieri. Niekoľko dní pred vstupom mal som
neobyčajne podivný sen. Videl som sa medzi množstvom rehoľníkov
v rozdriapaných šatách a každý Bežal inou stranou. Jeden z nich
pristúpil ku mne a povedal: „Hľadáš tu pokoj, ale ho tu nenájdeš. Pozri sa
na počínanie tvojich bratov. Pre teba Boh pripravil iné miesto, inú žatvu.“
Chcel som sa ho ešte niečo spýtať, ale šramot ma zobudil a nič som viac
nevidel. Všetko som rozpovedal svojmu duchovnému otcovi, ale ten nechcel ani
počuť o snoch a mníchoch. Odpovedal mi: „V tejto záležitosti má každý
nasledovať svoje náklonnosti a nie rady iných.“ Takáto odpoveď a sen
zmiatli Jána, ale nevidel príčinu, aby ustúpil pôvodnému zámeru. Rok noviciátu
ukáže, či je súci pre tento rád. Veď Boh mu vložil do srdca náklonnosť
k rehoľnému stavu a tá sa ozývala denne vždy dôraznejšie. Presvedčený,
že Boh zariadi všetko tak, že príde na cestu, po ktorej má kráčať, odišiel do
Castelnuova, aby si vyprosil požehnanie od matky skôr, ako si oblečie
františkánsky habit. Matka Margita, ako statočná žena, neodporovala.
266. nástupca sv. Petra pápež František dnes na ostrove Lampedusa odslúži svätú omšu pre utečencov. Ostrov Lapmpedusa je prvým záchytným bodom pre utečencov z Afriky, nachádza sa v Stedozemnom mori a je vzdialený 205 km od Sicílie a 113 km od pobrežia Tuniska. Počet obyvateľov na ostrove je niečo cez 6000. Obyvatelia ostrova pápeža privítali veľmi vrúcne a s nadšením. Svätý otec František sa prihovoril emigrantom ktorý sú na tomto ostrove. Jeden z emigrantov sa prihovoril k sv. otcovi a ďakoval mu, že život utečencov mu nie je lahostajný. Novináry sa spýtali sv. otca Františka prečo prišiel na tento ostrov odpovedal prišiel som sa "len pomodliť". Je to prvá cesta pápeža Františka. Svätý otec sa pozdravil s knazmi v sakristi. Svätá omša bude odslužená za odpustenie hriechov, ktoré boli spáchané voči týmto emigrantom. Liturgické texty boli za odpustenie hriechov a i liturgický odev bol fialoví. Prvé čítanie bolo z knihy Genezis o dvoch bratoch Kainovi a Ábelovi.
