štvrtok 27. februára 2014

Zlo

Satan sa prediera cez zúrivo bojujúce armády k mohutnému archanjelovi Michalovi, ktorí stojí na čele verných. Mocní velitelia sa stretávajú v boji. Michal stojí zoči-voči zradcovi, Luciferovi:
Pôvodca zla, neznámy, kým si sa nevzbúril, ... 
... zničil si úžasný pokoj neba a do prírody vniesol utrpenie, nestvorené, kým si sa neprevinil vzburou.
Vlial si svoju zlobu do tisícov, kedysi statočných a verných, ktorí teraz zradili .... 
Nebo vás vyháňa.

"Zo všetkých zlých ľudí sú najhorší zlí pobožní ľudia.
Zo všetkých stvorených bytostí je najhoršia tá, ktorá pôvodne stála v bezprostrednej blízkosti Boha"
(C.S.Lewis)

No slová nestačia. Bojovníci začnú okolo seba pomaly krúžiť, stúpajú hore do výšav, pripravujú sa na záverečný útok. 
... No meč Michalov z Božej zbrojnice bol nezadržateľný, mohutnú a presne zasadenú ranu nič nedokázalo zastaviť narazil na meč Satana, obrovskou silou zasiahol klesajúceho, napoly roztínal, rýchlym, pohotovým úderom prenikol do hĺbok, preťal mu pravý bok. Vtedy Satan prvýkrát spoznal bolesť.

Protižidovská vyhláška

Nariadením ríšskeho protektora z 21. júna 1939 vstupovali na územie protektorátu (Čiech a Moravy) do platnosti protižidovské norimberské zákony. Nacisti v prvej fáze okupácie podporovali emigráciu Židov. V Prahe dokonca vznikla zvláštna ústredňa pre Židovské vysťahovalectvo. Viac ako polovici českých Židov sa v rokoch 1938 až 1941 podarilo emigrovať. V novembri 1941 nacisti nútenú emigráciu zastavili. Na fotografii je vyhláška proti Českým židom.

Láskavosť sv. Františka

Namiesto dlhej kázne vám tu poviem jednu historku. 
Zdalo sa mi, že som kráčal alejou u Porta Suzza a pred kasárňami. Tam som spozoroval akúsi ženu, ktorú som považoval za predavačku pečených gaštanov, lebo nad ohňom otáčala valec. Myslel som si, že v ňom pečie gaštany. Obdivujúc zvláštny spôsob pečenia gaštanov, pristúpil som bližšie, vidiac, že cylinder sa naozaj otáča. Opýtal som sa ženy, čo pečie na takomto aparáte. Ona odpovedala: „Pečiem lahôdky pre saleziánov.“
„Čože? Lahôdky pre saleziánov?“
„Áno“, povedala a hneď otvorila cylinder a ukázala mi. Rozoznal som cukríky rôznych farieb. Boli oddelené platňou: jedny boli biele, iné červené a iné čierne. Videl som na nich zrazený cukor, ktorý sa podobal dažďovým kvapkám alebo čerstvo napadnutej rose. Táto rosa bola niekde postriekaná červenými škvrnami.
Opýtal som sa ženy: „Dajú sa jesť?“
„Áno“ a hneď mi podala.
Potom som sa spýtal: „Prečo sú niektoré kúsky červené, iné čierne a iné biele?“
Žena odpovedala: „Biele nestoja mnoho námahy, lebo ich možno ľahko postriekať, červené stoja krv a čierne život. Kto ich okúsi, ten nepozná námahu, nepozná smrť.“
„A zrazený cukor, čo znamená?“
„Je znakom sladkosti svätca, ktorého ste si vzali za vzor. Táto rosa znamená, že sa treba hodne a mnoho potiť, aby ste zachovali túto sladkosť, lebo mnohokrát treba prelievať i krv, aby sme ju nestratili.“
Užasnutý som sa chcel ďalej dopytovať, ale ona mi viacej neodpovedala. Ja som sa poobzeral ďalej svojou cestou, zamyslený nad tým, čo som počul. Ale sotva som spravil niekoľko krokov, stretol som sa s don Piccom a s inými našimi kňazmi. Všetci boli zdesení a zarazení. Vlasy sa im hrôzou ježili. Opýtal som sa ich: „Čo sa stalo?“
„Keby ste vedeli... keby ste vedeli?“, odpovedal don Picco.
Naliehal som, čo je nové a tu on znova: „Keby ste vedeli... Videli ste tú ženu, ktorá piekla lahôdky?“
„Áno a čo ďalej?“
Zdesene pokračoval: „No, hovorila mi, aby som vám povedal, aby ste sa postaral, aby vaši synovia pracovali a pracovali.“
Hovorila: „Nájdu mnoho tŕňov, ale i hodne ruží. Povedz im, že život je krátky a žatva hojná. Život je samozrejme pred Bohom krátky, keďže je pred ním chvíľkou, ničím.“
„No... a čo sa nepracuje?“
Ona na to: „Áno, pracuje sa, ale nech sa pracuje!“
Potom som už nevidel nikoho a udivený som sa ponáhľal do oratória, kde som sa prebudil.
Túto historku som vám chcel povedať. Nazvete ju azda podobenstvom, bájkou alebo výmyslom, ale na tom záleží veľmi málo. Rád by som však bol, keby ste si zapamätali to, čo povedala tá žena don Piccovi a ostatným, aby sme sa cvičili v láskavosti nášho svätého Františka a aby sme vždy a mnoho pracovali.

štvrtok 20. februára 2014

Neomylnosť Svätého Písma

Neomylnosť Svätého Písma spočíva v tom, že v ňom nie je nijaký omyl ani klam, pokiaľ ide o učenie, od ktorého závisí spása človeka. Neomylnosť Písma teda neznamená, že v Biblii, ktorá je Božím slovom, niet omylu z hľadiska historických alebo prípadných vied, ale že Sväté písmo bezpečne, verne a bez omylu učí pravdu dôležitú pre spásu. V tomto zmysle stojí za Bibliou Božia autorita a má záruku neomylnosti.

nedeľa 9. februára 2014

Štefan Lipovnicky


Štefan Lipovnicky (*15.8.1814 - + 12.8.1885) Začal študovať na gymnáziu v Komárne, pokračoval na právnickej akadémii v Rábe, teológiu ukončil v Trnave. V roku 1837 ho vysvätili za kňaza. Začal pôsobiť ako kaplán a kazateľ v Dvoroch nad Žitavou. V roku 1841 nastúpil za arcibiskupského archivára, od roku 1844 bol prímasov archivár i knihovník. Roku 1846 sa stal mestským farárom v Komárne, kde ho vymenovali za archidiakona a roku 1847 za čestného benediktínskeho opáta. Po porážke revolúcie roku 1849 ho odsúdili na smrť a väznili v Kufsteine, Bratislave, vo Veľkom Varadíne, roku 1853 bol amnestovaný. Rok pôsobil ako knihovník v Ostrihome. Roku 1856 ho vymenovali za ostrihomského opáta, roku 1860 pôsobil ako farár v Nových Zámkoch a roku 1861 sa stal ostrihomským kanoníkom. Od roku 1863 bol farárom v Ostrihome roku 1866 ho vymenovali za miestodržiteľského radcu a titulárneho biskupa. Roku 1868 bol vysvätený za biskupa vo Veľkom Varadíne. Zúčastnil sa Prvého vatikánskeho koncilu v roku 1872 sa stal tajným radcom, pápežským komorníkom, rímskym grófom a vyznamenali ho Veľkokrížom jeruzalemského Radu Svätého hrobu, zároveň Radom železnej koruny I. triedy. Tlačou vyšli jeho kázne a pastierske listy. Az aranymiesés áldozár vándorpályája (Kňaz so zlatou omšou na vandrovke – príležitostná kázeň, Ostrihom 1857), Az igaz élet ... (Skutočný život ... – smútočná kázeň, Pešť 1866) Lipovniczki István püspők főpásztori kőzlevele... (Pastiersky okružný list biskupa Štefana Lipovnického..., Piešťany 1873).