Kňaz Štefan Gašparovič rodák z Veľkej Lehoty by "oslávil" svoje 160 narodeniny. Narodil
sa 24. júla 1854 na Veľkej Lehote. Kňazskú vysviacku prijal 1. augusta 1877. Od
13. októbra t. r. kaplánoval v Šuranoch a to 6,5 roka. Od 1. 7. 1884
bol kaplánom v Bánove. Tam pôsobil do 7. 3. 1885, kedy zaujal svoje prvé
a posledné miesto ako farár vo Vysokej pri Morave (dodnes ľudovo
zvanej Hochštetno). Tam dvíhal národné povedomie, rozširoval knihy
a časopisy, agitoval pri voľbách za slovenčinu a práve preto bol
neraz prenasledovaný. Povznášal tiež hospodársky blahobyt svojho ľudu, učil
štepiť ovocie a vysádzal stromčeky po celej obci.
Zvláštnu
starostlivosť venoval váhavým a nerozhodným, snažil sa ich udržať
v katolíckej viere, bol nápomocný v pochybnostiach viery, šiel im
v ústrety a preto, že im snáď niekedy urobil viac výnimiek, ako mohli
zodpovedať, prišiel do konfliktu s Cirkvou. Láska, ktorú zosnulý
k nim mal, je praná krvou jeho srdca. On nebol z tých, čo by boli to
a ono slovo na váhu kládli, jeho unášala myšlienka a láska. Ak
niekedy v tejto láske pochybil, iste chyboval z lásky
a priateľstva. Bol verným synom Cirkvi, keď prinášal najťažšiu
a najväčšiu obetu, on s nadšenosti pôsobil pre vieru aj v kruhoch,
kde Božie slovo nie ľahko vnikalo. Bol kňazom naskrz čistým a zbožným.
Všetky kňazské povinnosti plnil svedomito, miloval a pestoval modlitbu.
Modlitbou mu bola aj veda. A tú istú lásku prechovával aj k tým,
s ktorými bol zapletený do sporu. Nikdy to neboli osoby, ale vec, ktorú
sledoval. (arcibiskup Philipp
von Abert z Bambergu, nad jeho hrobom)
Farníci
chceli ho mať pochovaného vo svojej obci a preto na vlastné trovy nechali
ho previesť z Viedne. Veriaci niesli rakvu s nebohým zo zohorskej
stanice v procesií. Pri 50. výročí posvätenia chrámu odkryli mu na kostole
pamätnú tabuľu.
