Caban Andrej

Andrej Caban sa narodil 7 decembra 1813 v Selciach okres Banská Bystrica. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdii v Banskej Bystrici, Leviciach, a v Ostrihome študoval od roku 1828 filozofiu a teológiu v Trnave. Zameriaval sa najmä na Cirkevné právo. Po kňazskej vysviacke roku 1837 bol kaplánom v Komjaticiach, od roku 1844 tam bol farárom. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849. pôsobil vo Viedni ako vojenský duchovný. Bol vzdelaním národovcom, ovládal osem rečí. Veľkú starostlivosť venoval škole v Komjaticiach i samej obci. Usiloval sa udržať slovenský kultúrny život, a preto sa na komjatickej fare pokúsil združiť vzdelancov v spolku Jednota. Zúčastňoval sa aj na významných národných podujatiach. V roku 1846 sa zúčastnil na povestnej schôdzi Tatrína v Čachticiach, kde sa slovenskí vzdelanci dohodli na používaní štúrovskej spisovnej slovenčiny. Ako zakladateľ spolkov miernosti bol potom účastníkom schôdze na fare Juraja Holečka vo Veselom, kde vtedy založil Ústredný výbor zakladateľov spolkov miernosti. Ako člen vyhnanstva vymáhal od Miestodržiteľskej rady v Budíne povolenie pre spolok Tatrín. Neskôr bol členom výboru tohto spolku i členom jeho komisií pre jazykovedný výskum pre vydávanie učebníc. Na jeho fare sa roku 1847 konala schôdza o národnom programe. Podporoval, a to aj finančne, podujatia slovenskej národnej kultúry i ustanovizne - gymnázium v Banskej Bystrici, Podsitniansku spoločnosť v Banskej Štiavnici, založenie Matice slovenskej. Jeho zameranie sa odzrkadlilo aj v literárnej  činnosti. Rozličné príspevky kázne a úvahy uverejňoval v časopisoch Cyril a Method, Katolícke noviny, Kazateľ, Sion. V časopise Priateľ školy a literatúry uverejnil v roku 1860 sériu dialógov, v ktorých odsúdil pomaďarčovanie sa a odrodilosť, postavil sa za slovenskú reč a za slovenský národ. Prispel aj do zbierky slovenských povestí, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Z maďarčiny do slovenčiny preložil pedagogickú prácu pre širokú verejnosť, ktorej autorom bol opát a ostrihomský kanonik Štefan Majer, toto preložené dielo vyšlo pod titulom Prostonárodnó víchovosloví čili pedagogia populárna (Budín 1883). Andrej Caban zomrel 2. mája 1860 v Komjaticiach v okrese Nové Zámky.