Umiestnenie štyroch sviec na venci upletenom zo stále zelených vetvičiek sa stalo symbolom adventu v kresťanských krajinách. Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstaršim synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickym pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa o chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci jeho plán zrealizovať podaril. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní zostáva ešte do Vianoc, sa rozhodol roku 1860 vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele. V roku 1920 tento zvyk prijali v Nemecku a roku 1930 sa dostal aj do Severnej Ameriky. Adventný veniec s postupným zapaľovaním jeho štyroch sviec nedeľu čo nedeľu, až do slávnosti Narodenia Pána, je pamiatkou rozličných etáp dejín spásy pred Kristom a symbolom prorockého svetla, ktoré postupne osvetľovalo noc očakávania až po východ Slnka spravodlivosti.
