Ježišove
slová z Matúšovho evanjelia sú pre pôst ako kompas – nie preto, že by nám
dávali ďalší zoznam povinností, ale preto, že odhaľujú, čo je pre Boha skutočne
dôležité: pravdivosť nášho srdca. Všetky tri oblasti – almužna, modlitba, pôst
– sú staré ako samotná viera, a predsa ich Ježiš neobnovuje tým, že by ich
sprísnil, ale tým, že ich očisťuje a vyzlieka z predstierania, duchovného
divadla a túžby po potlesku. Almužna nás učí robiť dobro bez reflektorov,
modlitba nás vedie do ticha, ktoré lieči, a pôst nás pozýva k radosti pre Boha,
nie k smutnej maske pre ľudí. Liturgia roku A nás sprevádza príbehmi vnútornej
premeny – púšťou a pokušeniami, premenením na vrchu, stretnutím so
Samaritánkou, uzdravením slepého či vzkriesením Lazára – a všetky hovoria o
tom, že Boh pracuje v skrytosti, ale mení všetko. Tak ako semienko klíči pod
zemou, tak aj pôstna milosť rastie tam, kde ju nikto nevidí okrem Boha.
Najdôležitejším posolstvom je veta: „A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v
skrytosti.“ Nie je to odmena typu „niečo za niečo“, ale dar bližšieho srdca,
väčšej slobody a hlbšieho pokoja. Pôst nie je o tom, čo si odoprieme, ale o tom,
čo v nás Boh môže urobiť, keď mu dáme priestor.
Keď
Ježiš hovorí „A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“, nehovorí o
obchode, ale o vzťahu. Boh nie je obchodník, ktorý by reagoval systémom „niečo
za niečo“, lebo to by z neho robilo automat na požiadavky a z človeka niekoho,
kto si Boha kupuje. Ježiš zdôrazňuje, že Boh je Otec, nie účtovník. Odmena, o
ktorej hovorí, nie je platba, ale prirodzený dôsledok: keď človek koná dobro,
modlí sa úprimne alebo sa postí zo srdca, otvára sa jeho vnútro, rastie pokoj,
mizne hluk a objavuje sa radosť, ktorá neprichádza zvonka. Tak ako pri cvičení
prichádza sila, pri odpustení pokoj a pri láske blízkosť, aj tu ide o ovocie,
nie o transakciu. Boh neodmeňuje úspechom, zdravím či peniazmi, ale tým, že sa
dáva – ponúka bližší vzťah, ktorý si nemožno kúpiť, iba prijať. Pôst preto nie
je výkon, ktorý Boh odmení, ale priestor, ktorý v sebe vytvoríme, aby mohol
vstúpiť On. A práve preto to nie je „niečo za niečo“, ale skôr jednoduchá
pravda: keď otvoríš dvere, Boh vstúpi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára