Spovedať sa možno nie je "in"; možno sa to zdá i ťažké a na začiatku si to vyžaduje veľké premáhanie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (1 Jn 1,8). Ale skutočnosť, že môžeme v živote začať znovu - skutočne nanovo - je jednou z najväčších milostí. Boh je milosrdný a túžobne si želá, aby sme jeho milosrdenstvo skutočne využili. Ten, kto oľutoval svoje hriechy a vyznal ich, otvára novú, čistú stránku v knihe svojho života. Realita hriechu sa často potláča. Mnohí sa dokonca domnievajú, že pocity hriechu by sa mali spracovať čisto psychologicky. Autentické pocity viny sú však dôležité. Je to ako v aute: keď nám tachometer ukazuje prekročenie povolenej rýchlosti, na vine nie je tachometer, ale vodič. Pred sviatosťou zmierenia človek samozrejme bojuje s určitými zábranami. Ich prekonanie je prvým krokom k vnútornému uzdraveniu.
Keď v sebe pociťujeme príznaky choroby, ideme lekárovi, ktorý okamžite začne s liečbou. Predpíše nám zodpovedajúce lieky a my sa snažíme dodržiavať jeho pokyny. Zo skúsenosti vieme, že po krátkom čase pocítime úľavu v celom organizme. Niečo podobné poúka lekár Ježiš pre naše duše. Každý hriech je chorobou duše. Ak to myslíme so svojou vierou a láskou k Bohu aspoň trochu vážne, uznáme svoju hriešnosť a zo všetkých síl sa snažíme dať Bohu vo svojom živote prvé miiesto.
