Úspešný život

 

Slovenský misionár v Japonsku Jozef Figura si spomína: V roku 1922 som zamýšľal odísť študovať do Ríma, lebo som sa chcel stať misionárom. Skôr ako som odišiel, čakali ma ešte prijímacie skúšky v Špačinciach u matky klerika Františka Sersena. Len čo som sa predstavil, jeho mama si ma premerala od hlavy po päty a dala mi do ruky metlu so slovami: „Pozametaj mi dvor.“ Krhlou som popolieval dvor, aby sa neprášilo, a dal som sa do zametania. Za štvrťhodinu som bol hotový. Matke sa to zapáčilo. Keď som jej odovzdal metlu, všimla si na mojich rukách mozole. Poznamenala: „Včera tu boli šuhaji z Bratislavy a Nitry. Boli vyobliekaní, ale mozole na rukách nemali.“ Dodal som: „Mama je vdova a aby sme sa uživili, robím, doma a na hospodárstve.“ Františkova matka na záver dodala: „...misia potrebuje šikovných a robotných ľudí.“ Páter Figura mal 75 rokov, keď ho navštívil kardinál Jozef Tomko. Zaviedol ho do mestečka Kitsuki a ukázal mu staré budovy kostola a fary s poznámkou, že sa chystá postaviť nové. Kardinál sa ho opýtal: „Máte ešte odvahu?“ Po dvoch rokoch prišla do Ríma otcovi kardinálovi „odpoveď“ – fotografia novej stavby. Skromnej ale dostačujúcej. Boh dal človekovi výsadu i rozkaz byť spolupracovníkom Boha vo svete. Ježiš Kristus zveril šírenie Božieho kráľovstva apoštolom a ich nástupcom. Každý kresťan má prispievať k šíreniu Božieho kráľovstva svojimi schopnosťami a talentami, ktoré dostal od Boha. Podľa toho, ako svoje schopnosti zapojíme do služieb Božích, tak budeme Ježišom Kristom ohodnotení a odmenení.

Prijímanie Eucharistie

 

Niet nič krajšie ako pozvanie na hostinu. Pri každej hostine ľudia prijímajú pokrm, nápoj. Táto hostina ich spája v jedno. My rodina Božích detí, sme pozvaní na Baránkovu hostinu. Boží Baránok – Ježiš Kristus – sa nám dáva za pokrm a nápoj. To je prijímanie Eucharistie – najvzácnejšieho daru. Ježiš nám hovorí: „Vezmite a jedzte.“ Kňaz ukazuje Ježiša v spôsobe sviatostného chleba a hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.“ My ho vďačne prijímame a s vierou vyznávame: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Svätým prijímaním sa zjednocujeme s Pánom Ježišom a on nás posilňuje a napĺňa duchovnou silou, radosťou. Preto sa máme radi ako Božie deti. Stávame sa jednou rodinou. Takto nás Boží Baránok posilňuje a zjednocuje. Niet väčšej radosti ako mať Ježiša vo svojom srdci. On nás najlepšie pozná a chápe aj bez slov. Po svätom prijímaní je v kostole chvíľa ticha. Všetci v tomto tichu myslíme na Pána Ježiša. Ďakujeme mu, že sa stal našim hosťom.

Bolo spravodlivosti, udelené zadosť?

Dňa 3. septembra 2020 o 10:00 hod. sa očakával rozsudok len o výške trestu nik neočakával oslobodzujúci verdikt. Die Welt napísal: „Freispruch für Kocner, aus Mangel an Beweisen. Die Vorsitzende Richterin war von ihren beiden Kollegen überstimmt worden. Der Schock ist groß, die Erkenntnis eindeutig: Auch die Slowakei ist ein Mafia-Staat. Willkommen im Klub. Kočner bol spod obžaloby oslobodený pre nedostatok dôkazov. Predsedníčku sudcu prepadli jej dvaja kolegovia. Šok je veľký, realizácia jasná: Slovensko je tiež mafiánsky štát. Vitaj v klube.“ Je Slovensko tiež mafiánskym štátom? Alebo dôkazy boli nedostačujúce? Veď hádam nik neočakával takéto rozhodnutie a predsa prišlo. Sudcovia rozhodli takto tak, že oslobodili objednávateľa vraždy. Ale môžu za to sudcovia, alebo dôkazy?