Úspešný život

 

Slovenský misionár v Japonsku Jozef Figura si spomína: V roku 1922 som zamýšľal odísť študovať do Ríma, lebo som sa chcel stať misionárom. Skôr ako som odišiel, čakali ma ešte prijímacie skúšky v Špačinciach u matky klerika Františka Sersena. Len čo som sa predstavil, jeho mama si ma premerala od hlavy po päty a dala mi do ruky metlu so slovami: „Pozametaj mi dvor.“ Krhlou som popolieval dvor, aby sa neprášilo, a dal som sa do zametania. Za štvrťhodinu som bol hotový. Matke sa to zapáčilo. Keď som jej odovzdal metlu, všimla si na mojich rukách mozole. Poznamenala: „Včera tu boli šuhaji z Bratislavy a Nitry. Boli vyobliekaní, ale mozole na rukách nemali.“ Dodal som: „Mama je vdova a aby sme sa uživili, robím, doma a na hospodárstve.“ Františkova matka na záver dodala: „...misia potrebuje šikovných a robotných ľudí.“ Páter Figura mal 75 rokov, keď ho navštívil kardinál Jozef Tomko. Zaviedol ho do mestečka Kitsuki a ukázal mu staré budovy kostola a fary s poznámkou, že sa chystá postaviť nové. Kardinál sa ho opýtal: „Máte ešte odvahu?“ Po dvoch rokoch prišla do Ríma otcovi kardinálovi „odpoveď“ – fotografia novej stavby. Skromnej ale dostačujúcej. Boh dal človekovi výsadu i rozkaz byť spolupracovníkom Boha vo svete. Ježiš Kristus zveril šírenie Božieho kráľovstva apoštolom a ich nástupcom. Každý kresťan má prispievať k šíreniu Božieho kráľovstva svojimi schopnosťami a talentami, ktoré dostal od Boha. Podľa toho, ako svoje schopnosti zapojíme do služieb Božích, tak budeme Ježišom Kristom ohodnotení a odmenení.