Humanizmus a Renesancia I.

 

Po roku 711 obsadili Arabi takmer celý Pyrenejský polostrov. Vytvorili tu Cordóbsky emirát, neskôr kalifát. Na severe krajiny sa zachovalo niekoľko kresťanských kráľovstiev a kniežatstiev, ktoré začali  s Arabmi vojnu za znovudobytie územia – reconquistu.  V 11. – 15. stor. dobyli skoro celé územie dnešného Španielska i Portugalska s výnimkou Granadského emirátu na juhu. Ústrednou postavou reconquisty sa stal chudobný španielsky rytie – hidalgo. Z obdobia bojov Španielov proti Arabom vznikli viaceré rytierska eposy. Najznámejší je Pieseň o Cidovi (1207). Základom definitívneho zjednotenia Španielska sa stal kráľovský sobáš Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. V roku 1492 spoločne dobyli Granadu, poslednú baštu Arabov a v tom istom roku podporili výpravu Krištofa Kolumba do Ameriky. Po zámorských objavoch sa Španielsko stalo jedným z najsilnejších štátov sveta. (Zámorské objavy sa uskutočňovali v 15. – 18. stor. v rámci nich vznikli prvé koloniálne ríše Španielsko a Portugalsko. Hlavnou príčinou zámorských objavov bolo že v roku 1453 dobyli Turci Konštantinopol a obsadili úžiny Bospor a Dardanely.)

Pod názvom Svätá ríša rímska národa nemeckého vystupoval nejednotný a pestrý konglomerát rôznych krajín a národov. V 11. 15. stor. sem patrila veľká časť západnej a strednej Európy – dnešné Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, severné a stredné Taliansko ale aj Čechy a Morava. Základy ríše položil nemecký kráľ Oto I., ktorý sa po dobytí severného a stredného Talianska nechal korunovať v Ríme za cisára (962). O voľbe cisára z nového panovníckeho rodu rozhodovalo neskôr 7 najvyšších hodnostárov z radov šľachty a duchovenstva – kurfistov. V priebehu 11.-15. stor. nedošlo k zjednoteniu Nemecka, lebo sily a prostriedky na tento proces sa premárnili v križiackych výpravách, v dobyvačných vojnách v Taliansku, vo východnej Európe a Pobaltí. Nemecký tlak na východ (Drang nach Osten) zastavil až Alexander Nevský v bitke na Čudskom jazere (1242) a spojené poľsko-litovské vojská Grunwalde (1410), keď porazili nemeckých rytierov križiakov.

Po dobytí Kyjeva Tatármi (1240) sa východní Slovania ocitli na 240 rokov pod mongolskou nadvládou. Ich územie patrilo pod rozsiahlu Mongolskú ríšu a jej účasť – Zlatú hordu (Kipčak). Ruské knieža Dmitrij Donský, ktorý po prvý raz porazil Tatárov v bitke na Kulikovom poli (1380), začal zjednocovať ruské kniežatstvá. No až o sto rokov neskôr sa Ivanovi III., moskovskému kniežaťu, podarilo vymaniť východných Slovanov spod strašného mongolského jarma. Prvý korunovaný ruský cár Ivan IV., nazývaný Hrozný (celým menom Ivan Vasillievič z rodu Rurikovcov 25. augusta 1530 Kolomenskoje – 28. marca 1584 Moskva formálne vládol od troch rokov vládla však jeho matka Jelena Glinska po matkinej smrti sa chcela vlády zmocniť vysoká ruská šľachta (bojari) Ivan IV keď mal sedemnásť rokov vyhlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi. Prívlastok Hrozný dostal od vlastnej šľachty, pretože v záujme utvorenia absolutistického štátu rozdelil pôdu na dve časti. „Zemštinu“ spravovali bojari a „Opričinu“ dal šľachte oddanej cárovi. Založil prístav Archangeľsk a za jeho vlády sa do krajiny dostal kníhtlač), vytvoril ruský absolutistický štát (samovláda, autokracia – forma vlády keď jedna skupina alebo malá časť osôb riadi štát vládne neobmedzene). Rozšíril ruský štát o stredné a južné Povolžie (vyvrátený Kazanský a Astrachánsky chanát) a o Sibír, ktorú dobyl kozácky ataman Jermak (zničený Sibírsky chanát). Rusko sa tak územne stávalo jedným z najväčších štátov tých čias.