Škapuliarska púť Topoľčianky 2021

 

V dňoch od 14. do 18. júla sa uskutoční tradičná Škapuliarska púť v obci Topoľčianky. V tomto roku to bude 335. púť, keď sa pútnici v obci Topoľčianky zídu na Škapuliarskej púti, ktorá bude spojená s prijatím nových členov do Škapuliara. V sobotu 17. júla 2021 o 20:00 hod. bude hlavným celebrantom J. Exc. Mons. Peter Beňo pomocný biskup v Nitre. Duchovné podujatie vyvrcholí slávnostnou svätou omšou v nedeľu 18. júla 2021 o 10.30 hod. na miestnej Kalvárii. Hlavným celebrantom bude nitriansky biskup J. Exc. Mons. Viliam Judák.

Homília na 12. nedeľu v období cez rok B.

 

Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Mt 4, 35 – 41)

Slová tohto evanjelia nás privádzajú na myšlienku ako je možné, že taký skúsený rybári ako boli Peter a jeho brat Ondrej, alebo Jakub a Ján sa preľaknú búrky na mori. Veď o svoje rodiny sa starali rybárstvom a rybárstvo bolo ich povolaním. Dá sa povedať že plavba loďou pre takýchto skúsených rybárov musela byť rutinou aj keď sa plavili v noci. Rybári poväčšine zažijú nejakú tú búrku na mori. Táto búrka však musela vykazovať extra obrovskú silu, ba takú, akú ešte skúsený rybári nezažili. Preľakli sa až do takej miery, že sa báli o svoje životy. Taký obrovský strach sa zmocnil rybárov. Čo stálo za extra silnou búrkou? Alebo, kto stál za preľaknutím apoštolov nám ponúkajú nasledujúce riadky evanjelia podľa Marka. Hneď po tomto texte evanjelia nasleduje texte vo svätom písme v ktorom čítame: „Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.“ (Mt 5, 1 – 10) Satan je tým ktorému išlo o to aby Ježiš spolu s apoštolmi neprišiel na druhý breh. No veď ho mal odtiaľ vyhnať a zachrániť tým život človeku. Ježiš je tu stále prítomný a snaží sa v našom živote pomôcť nám kráčať správnym smerom. Na nás ostáva otvoriť mu dvere svojej duše. Požiadať ho o pomoc a on to skutočne urobí.

Pamätný spis Slovenského národa

Po skončení revolúcie 1848-1849 ostali Slováci sklamaní, pretože požiadavky za ktoré bojovali im ani cisár, ani viedenská vláda nesplnili. Smrťou Ľudovíta Štúra v roku 1856 skončila aktivita popredných štúrovcov, ale nová generácia vzdelancov sa rozhodla vyčkať na vhodný okamih a znova pripomenúť požiadavky Slovákov. Pešťbudínske vedomosti publikovali hlavné body národného programu, ktoré boli predložené na celonárodnú diskusiu. Národné zhromaždenie sa uskutočnilo v Turčianskom sv. Martine v dňoch 6. – 7. júna 1861. Zišli sa tu Slováci z rôznych častí Slovenska, ako aj poprední predstavitelia národného a politického hnutia, aby prediskutovali, schválili a vyhlásili slovenský politický program. Tento program, zverejnený a prijatý pred päťtisícovým zhromaždením, dostal pomenovanie Memorandum slovenského národa (memorandum – pamätný spis). Jeho hlavným autorom bol Štefan Marko Daxner.