Biblický pohľad na svätého Jozefa

 

Biblický pohľad a zmienky o osobe svätého Jozefa sú vo Svätom písme malé. Je to pochopiteľné, pretože v centre pozornosti evanjeliových textov je postava a učenie Ježiša Krista. Evanjelista Ján uvádza, že v rozhovore s Natanaelom Filip spomenul: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta“ (Jn 1, 45). Natanael reaguje slovami: „ Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ Zmienka teda nie je zameraná na osobu Jozefa, ale na miesto pôvodu – Nazaret, ktorý podľa všetkého nemal v regióne Galiley dobrú povesť. Podľa názoru odborníkov Nazaret mal iba niekoľko stoviek obyvateľov a v tom čase bol bezvýznamnou vidieckou lokalitou. Dá sa predpokladať, že v Nazarete sa každý s každým poznal. Evanjelista Marek spomína len to, že Ježiš bol tesár, syn Márie (porov. Mk 6,33). Boh si neraz vyberá osoby a miesta, ktoré sú v ľudských očiach nepatrné, aby ukázal, že sa máme učiť Božiemu zmýšľaniu a pohľadu. 

34. apoštolská cesta Svätého otca Františka

 

Svätý otec František 266. rímsky biskup pricestoval na Slovensko. Od 12. septembra 2021 do 15. septembra 2021 sa zdržal na Slovensku. Pápež František bol na svojej 34. apoštolskej ceste. Svätý otec navštívil štyri slovenské mestá Bratislavu, Prešov, Košice a Šaštín. Posledný deň návštevy, v stredu 15. septembra, strávil pápež v Šaštíne. Po modlitbovom stretnutí s biskupmi sa uskutočnila svätá omša s homíliou Svätého Otca. V tejto homílii pápež František hovoril: „Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha. A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.“

Kostol Premenenia Pána v Španej Doline

 

Kostol, pôvodne románska stavba, prestavaná v gotickom štýle v roku 1254. Neskoršie prestavby v rokoch 1723 a 1824 dotvorili jeho dnešný vzhľad. Kostol, bašta, zvonica a fara tvoria jeden komplex opevnený hradbami vybudovanými v 1. pol. 16. storočia. Kostol Premenenia Pána stojí na svahu nad stredom obce a je spojený vonkajším opevnením. Námestie s kostolom spája 160 zastrešených schodov. 

Cisárska štôlňa

 

Cisárska štôlňa patrí k najstarším banským stavbám v Španej Doline. Bola jednou zo vstupných štôlní do banského revíru. Ráno sa pred ňou baníci pomodlili a potom fárali do jednotlivých šácht. V júli 1764 synovia cisárovnej Márie Terézie, korunný princ Jozef s bratom vojvodom Albertom navštívili Španiu Dolinu. Sprevádzaní baníkmi vstúpili do podzemia touto šachtou a vyšli na Starých Horách. Cesta im trvala 45 minút.