pondelok 20. decembra 2021

ThDr. Stanislav Xavér Čík, CCG.

 

Kňaz, člen rehole Tešiteľov Božského Srdca, pedagóg, novinár a spisovateľ.

Stanislav sa narodil 2. februára 1916 v mestskej časti Bratislava – Rača. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci. Gymnázium začal študovať v Bratislave. V roku 1932 vstúpil do rehole Tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani). Noviciát si vykonal v Tullnerbachu (Rakúsko), zmaturoval vo Viedni (1934). Teológiu študoval v Bratislave a Brne, za kňaza ho vysvätili 5. júla 1939. V teologických štúdiách pokračoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde v roku 1941 dosiahol doktorát teológie. Úzko spolupracoval s Ústrednou katolíckou kanceláriou. Po roku 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži. Stanislav Xavér Čík organizoval stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. Neskôr bol spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu v rámci diela Pro fratribus. V roku 1948 bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Počas barbarskej noci v apríli 1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ v júli 1950 utiekol. Na jar roku 1951 ilegálne opustil Slovensko a prišiel do Ríma, kde spolu s Antonom Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a začali vydávať časopis Hlasy z Ríma. Ako peritus sa zúčastnil na Druhom Vatikánskom koncile. Spolu s Antonom Botekom (pod pseudonymom Jozef Inovecký) napísal niekoľko kníh o postavení Katolíckej cirkvi pod komunistickým útlakom. Od roku 1971 bol vedúcim Slovenskej duchovnej služby vo Viedni. Mal mnohé kontakty na katolícke tlačové agentúry na Západe; vo Viedni pôsobil až do novembra 1989. Po návrate do vlasti žil v charitnom domove v Pezinku. Zomrel vo veku 87 v Pezinku 8. marca 2003.

Knižne mu vyšli Dejiny Mariatálu v roku 1942, Marianka pútnické miesto v roku 1991. 





 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára